Terapia

12 Dráh starnutia

Autor: Raasti | 28. jún 2025 🟦 Slovenská verzia

V dnešnej dobe potrebujeme aj jogu, aj terapiu.
Jedno lieči telo, druhé odkrýva príbehy, ktoré v ňom zostali.
Joga pomáha uvoľniť napätie a rozprúdiť energiu, terapia prináša priestor pre svoj vnutorný svet interpretácií.

Sloboda je nádherný divoký kôň, ale nakoniec je fajn sa s ním niekde vybrať.

ČO SÚ DRÁHY STARNUTIA?

Starnutie nie je len výsledkom času. Je aj dôsledkom toho, čo sme prežili najmä ak sa to v nás nikdy nemohlo bezpečne dokončiť. Trauma nezanecháva stopy len v psychike, ale aj v bunkách.

V súčasnosti existuje 12 oficiálne uznaných dráh starnutia („hallmarks of aging“), definovaných na základe výskumov Lopez-Otin et al. (2013, 2023).

Tieto dráhy popisujú, prečo a ako naše bunky a tkanivá starnú a čo spôsobuje stratu vitality.

Moderný výskum, súčasná neuroveda, psychoneuroimunológia a trauma výskum (najmä Gabor Maté, Peter Levine, Bessel van der Kolk, Stephen Porges, Bruce Perry) ukazujú, že trauma má priamy vplyv na takmer všetky tieto dráhy starnutia.

Zrýchľuje zápal, skracuje teloméry, narúša hormonálnu rovnováhu, metabolizmus aj komunikáciu medzi bunkami.

PREHĽAD DRÁH STARNUTIA A VPLYV TRAUMY

Primárne dráhy starnutia:

Genomová nestabilita – poškodenie DNA a slabá oprava genetického materiálu
Skracovanie telomér – čím kratšie teloméry, tým rýchlejšie starnutie buniek
Epigenetické zmeny – trauma mení to, ako sa gény zapínajú a vypínajú
Strata proteostázy – zhoršená schopnosť správne skladať a likvidovať poškodené bielkoviny

Adaptívne dráhy:

Narušené snímanie živín – hormonálna nerovnováha, inzulínová rezistencia
Mitochondriálna dysfunkcia – znížená produkcia energie v bunkách
Bunkové starnutie – hromadenie nefunkčných buniek
Vyčerpanosť kmeňových buniek – oslabená regenerácia
Zhoršená medzibunková komunikácia – bunky si horšie „rozumejú“

Doplnkové (2023):

Chronický zápal (inflammaging) – zápal bez infekcie
Zhoršená regenerácia extracelulárnej matrice (ECM) – znížená obnova kolagénu a tkanív
Imunosenescencia – starnutie a oslabenie imunity

Prečo tieto dráhy tvoria základ väčšiny diagnóz

Možno si kladieš otázku: „A čo to má spoločné s mojím vysokým tlakom, bolesťami chrbta alebo úzkosťami?“

Odpoveď je, že tieto dráhy starnutia nie sú len abstraktné vedecké pojmy.
Sú to procesy, ktoré doslova tvoria biologický základ väčšiny chronických ochorení, ktoré dnes poznáme.

Genomová nestabilita a epigenetické zmeny sú úzko spojené so vznikom rakoviny, autoimunitných ochorení či psychických porúch.
Skracovanie telomér sa spája s kardiovaskulárnymi problémami, neurodegeneráciou a celkovým urýchlením starnutia organizmu.
Chronický zápal (inflammaging) stojí pri zrode artritídy, aterosklerózy, ale aj depresívnych stavov.
Mitochondriálna dysfunkcia sa prejaví ako únava, vyčerpanosť, pomalé hojenie, poruchy metabolizmu.
Imunosenescencia zvyšuje náchylnosť na infekcie, nádory a celkovo oslabuje obranyschopnosť.

Inými slovami:
to, čo dnes nazývame „diagnózami“, sú často len rôzne prejavy toho, ako sa tieto základné bunkové procesy narušili alebo urýchlili.

Preto práca s telom, nervovým systémom a traumou nie je len o „lepšom pocite“.
Je to cesta, ako ovplyvniť hlboko uložené mechanizmy, ktoré stoja za tým, prečo sa choroby vyvíjajú, zhoršujú alebo naopak – môžu začať ustupovať.

ČO JE TO TRAUMA?

Trauma nie je to, čo sa nám stalo. Je to to, čo sa stalo v nás ako reakcia.

Nie je to len nehoda či strata. Môže vzniknúť aj vtedy, keď:

sme museli potlačiť svoje emócie, aby sme prežili,
sme nedostali dostatok bezpečia, dotyku či pozornosti,
sme boli dlhodobo pod kontrolou, kritizovaní alebo ponechaní sami,
sme sa naučili tváriť sa, že všetko je v poriadku, aby sme boli prijatí.

Trauma je napätie, ktoré telo stále drží, aj keď už nebezpečenstvo pominulo.

Dráhy starnutia, ktoré trauma výrazne ovplyvňuje

1. Genomová nestabilita
Chronický stres, spôsobený neustálou aktiváciou stresových hormónov ako kortizol a adrenalín, zvyšuje oxidačný stres. Výsledkom je poškodenie DNA a oslabenie schopnosti buniek opraviť samé seba.

2. Skracovanie telomér
Teloméry sú ochranné „čiapočky“ na koncoch našich chromozómov. U ľudí s traumou – najmä s detským traumatickým zážitkom alebo PTSD – sú teloméry výrazne kratšie. Skrátené teloméry znamenajú rýchlejšie starnutie buniek.

3. Epigenetické zmeny
Trauma nemení len to, ako sa cítime – mení aj to, ako sa naše gény správajú. Niektoré sa „zapnú“ alebo „vypnú“ v reakcii na prežité ohrozenie. Najviac sú postihnuté oblasti súvisiace so stresom, imunitou a metabolizmom.

4. Chronický zápal
Keď telo ostáva v obrannom režime, aj bez aktuálnej hrozby, imunitný systém si „pamätá“ stres. Vznikajú mikrozápaly, ktoré postupne poškodzujú orgány, mozog a tkanivá.

5. Porucha snímania živín
Traumatizované telo narušuje hormonálnu rovnováhu. Inzulín, leptín, grelín a ďalšie regulujúce hormóny sú často rozladené. Výsledkom môže byť prejedanie, poruchy príjmu potravy alebo inzulínová rezistencia.

6. Zmenená medzibunková komunikácia
Trauma mení spôsob, akým medzi sebou komunikujú bunky – najmä nervové a imunitné. Výsledkom je skreslené spracovanie podnetov, znížená schopnosť regenerácie a ovplyvnená nálada.

7. Strata resiliencie
Traumatizovaný nervový systém stráca schopnosť vrátiť sa po záťaži späť do rovnováhy. Regenerácia je pomalá, telo ostáva dlhodobo v napätí, čo vyčerpáva jeho životnú energiu.

8. Mitochondriálna dysfunkcia
Stres a trauma oslabujú mitochondrie – energetické centrá buniek. Výsledkom je únava, vyčerpanie, znížená výkonnosť a pomalšie hojenie.

9. Senescencia (bunkové starnutie)
Trauma urýchľuje vznik tzv. „zombie buniek“ – buniek, ktoré už neplnia svoju funkciu, ale ostávajú v tele a narúšajú jeho rovnováhu.

10. Vyčerpanosť kmeňových buniek
Kmeňové bunky, ktoré obnovujú tkanivá, sa pri dlhodobom strese vyčerpávajú. Telo stráca regeneračnú schopnosť.

11. Zhoršená regenerácia znížená obnova medzibunkového priestoru
Trauma cez zvýšený kortizol a zápal narúša obnovu kolagénu, elastínu a tkanivových štruktúr. To vedie k predčasnému ochabovaniu kože, väziva a pohybového aparátu.

12. Imunosenescencia
Starnutie imunitného systému je zrýchlené – obranyschopnosť slabne, zápal sa zvyšuje. Telo sa stáva zraniteľnejším voči infekciám, nádorom či autoimunitám.

Trauma tiež znižuje funkciu mitochondrií (energetické centrá buniek) a urýchľuje bunkové starnutie čo je proces, pri ktorom bunky prestávajú plniť svoju funkciu, no nevznikajú nové.

TRAUMA SA NEDÁ VYRIEŠIŤ LEN MYSLENÍM

Nestačí porozumieť. Je potrebné precítiť.
Telo potrebuje nový zážitok.
Bezpečný priestor, kde môžeš zistiť, kto vlastne si, keď nič nemusíš dokazovať.

„Musíš bežať, len aby si ostala na mieste. A ak chceš ísť dopredu, musíš bežať dvakrát rýchlejšie.“

V živote sa často vnímame ako Alenka zmätení, preťažení, plní zvláštnych pravidiel a hlasov.
V bezpečnom priestore sa čas spomalí a zrazu sa môžeš opýtať:
„Kto vlastne som, keď nehrám žiadnu rolu?“