Dôležitosť vnútornej práce

Autor: Raasti | 01. júl 2025 🟦 Slovenská verzia

Prečo záleží na terapii, sadhane a vnútornej práci

Toto je cesta, na ktorú sa vydáva mnoho ľudí, keď sa rozhodnú zmeniť niečo podstatné vo svojom živote či už vyliečiť staré rany, začať duchovnú prax alebo jednoducho žiť autentickejšie.
Zriedka však vedie priamo.

Psychológovia a odborníci na zmenu často opisujú tento proces v biznise alebo inováciách ako krivku emocionálneho prechodu, ktorá vedie od naivného nadšenia, cez pochybnosti až po integráciu.

Rovnaký vzorec však môžeme vidieť aj v vnútornej práci, terapii a sadhane.

1. Neinformovaný optimizmus

Začína sa to ľahkosťou a nádejou.
„Toto konečne všetko zlepší. Bude to jednoduché.“

2. Informovaný pesimizmus

Keď sa terapia, sadhana a vnútorná práca prehĺbia, začnú sa vynárať staré napätia.
Prebúdzať sa začnú príbehy, ktoré boli pochované.
„Je to ťažšie, než som si myslel. Možno to vôbec nefunguje.“

3. Kríza zmyslu

Pochybnosti nadobudnú tvar.
„Prečo to vlastne robím? Má zmysel otvárať tieto staré dvere?“
Tu sa mnohí otočia späť.

4. Pád a vyhorenie

Bez bezpečného priestoru, stabilného sprievodcu či podporujúcej praxe je ľahké skĺznuť späť do starých vzorcov — často ešte skleslejší než predtým.

5. Informovaný optimizmus

Pokračuješ s dychom, súcitnou všímavou prítomnosťou a malými krokmi niečo sa pohne.
Objaví sa nová nádej opretá o tvoju vlastnú skúsenosť.

6. Dosiahnutie, integrácia

Pomaly sa to stáva hlbšou integráciou a tvoj systém sa učí nový spôsob, ako sa vracať do rovnováhy.
Tvoje telo, dych a bytosť už vedia, ako oddychovať v bezpečí.

Prečo záleží na terapii, sadhane či vedomej vnútornej práci

Nie len preto, aby si ochutnal okamžitú úľavu, ale aby ťa to prenieslo aj cez nevyhnutné ťažšie obdobia a vnímal sám seba aj vtedy, keď na tom najviac záleží.

Buddha tomu hovoril dukkha

Kedysi dávno Buddha spozoroval, že život prináša dukkhu akýsi jemný či zjavný podtón utrpenia, nespokojnosti a nepokoja.
Všetko sa mení. Nič netrvá. Nič úplne neuspokojí.
Aj náš vlastný pocit „ja“ je neustále sa meniaci a neistý.

Buddha sa nezastavil pri tom, že „život je utrpenie.“
Jeho hlbšie učenie „Štyri vznešené pravdy“ ponúka mapu:

• Život zahŕňa dukkhu
• Existuje príčina (túžba, lipnutie, nevedomosť)
• Dá sa to ukončiť (existuje sloboda od dukkhy)
• Je k tomu cesta (Osemstupňová vznešená cesta)

Osem stupňov vznešenej cesty

Správny náhľad (pohľad, pochopenie)
Je to chápanie Štyroch vznešených právd a reality tak, ako skutočne je — porozumenie prchavosti všetkého, čo vzniká a zaniká, i príčin nášho utrpenia. Je to pohľad, ktorý otvára srdce múdrosti.

Správne zmýšľanie (úmysel, zámer)
Pestujem myšlienky, ktoré prinášajú mier, dobroprajnosť a súcit. Nech môj zámer vyrastá zo zeme láskavosti a vedie ma cestami, ktoré prospievajú životu.

Správna reč
Usilujem sa hovoriť pravdivo a láskavo. Vyhýbam sa ohováraniu, hrubej či zbytočnej reči a volím slová, ktoré liečia, povzbudzujú a prinášajú jasnosť.

Správne konanie
Morálny život, ktorý vychádza zo srdca.
Chránim a podporujem život vo všetkých jeho formách.
Pestujem poctivosť a veľkorysosť, ctím hranice druhých.
Žijem čisto, s úctou a vedomím vo vzťahoch i v sexualite.

Správne živobytie
Živím sa spôsobom, ktorý podporuje život a blaho všetkých bytostí.
Vyberám si prácu, ktorá prináša úžitok, mier a starostlivosť.
Prispievam k svetu, kde sa rozvíja dôstojnosť a dobro, nie utrpenie.
Zapájam sa do činností, ktoré sú v súlade s rešpektom ku všetkým formám života.

Správne úsilie
Pestujem v sebe myšlienky, pocity a stavy, ktoré prinášajú jasnosť, láskavosť a mier.
Starám sa o svoju myseľ ako o záhradu, kde vedome vyživujem to, čo je zdravé a prospešné.
Všímavo ochraňujem priestor svojho vnútra, aby sa v ňom rozvíjali stavby pokoja, radosti a súcitu.

Správna všímavosť (mindfulness)
S vedomou prítomnosťou sledujem telo, pocity, myseľ i dianie okolo seba — nechávam ich byť, ako sú, bez lipnutia a bez odporu.
Učím sa byť láskavým pozorovateľom všetkého, čo sa vo mne i okolo mňa objavuje.
Dovoľujem, aby sa veci odvíjali, prijímajúc ich s otvorenosťou a zvedavosťou.

Správne sústredenie (koncentrácia)
Rozvíjam hlboké sústredenie (samádhi), ktoré vedie k jasnému videniu a múdrosti.
Tiché sústredenie sa stáva bránou k vnútornému pokoju, pochopeniu a oslobodeniu.

A hoci odvtedy prešli tisíce rokov, v podstate robíme dnes to isté:

Keď si sadneme k dychu či sa v terapii dotýkame starých rán, v sadhane sa učíme znášať aj to, čo je nepríjemné.
Keď si všímame, kde sa naše telo prirodzene otvára a kde sťahuje, a pestujeme súcit k vlastným slabostiam, opakovane kráčame tou istou cestou a zisťujeme, že ju už zvládame s väčšou ľahkosťou.

Toto všetko sú len moderné formy nadčasových krokov.

Ako sa vlastne volá „vnútorná práca“ v budhistickom alebo širšom duchovnom / terapeutickom kontexte?

Vnútorná práca je moderné, všeobecné pomenovanie toho, čo tradične nieslo rôzne mená, podľa kultúry a praxe.
Tieto výrazy ukazujú na to isté úsilie vidieť pravdu, rozvíjať vedomie a transformovať utrpenie zvnútra.

V budhizme

• Bhāvanā (pali/sanskr.) – znamená kultivácia alebo rozvoj (mysle, srdca, uvedomenia, cností).
  (Bežne sa hovorí metta bhāvanā = kultivácia láskavosti, alebo samādhi bhāvanā = rozvoj koncentrácie.)
• Sati – všímavosť (mindfulness)
• Samādhi – hlboké sústredenie, zhromaždenie mysle
• Prajñā (paññā) – múdrosť, vhľad

V širšej duchovnej a jogovej tradícii

• Sadhana je duchovná prax, disciplína, cesta v joge aj tantre.
  Terapia a sadhana sú dva moderné i staré spôsoby tej istej vnútornej práce.

V psychoterapii

• Sebapoznávanie, sebaskúmanie, sebareflexia, terapia, procesovanie, integrácia.
  Všetky ukazujú na vnútornú prácu.

Prečo záleží na terapii, sadhane a vedomej vnútornej práci

Sú to, každá svojím spôsobom, moderné či nadčasové cesty, ktoré toto odrážajú.
Akceptovať život taký, aký je v prítomnosti aby telo, dych a bytosť znovu a znovu objavovali, čo znamená byť tu bdelý, prepojený, v pokoji.

Rozdiel medzi začiatočníkom a skúseným cestovateľom

Začiatočník často kráča touto cestou s jasným nadšením, vidiac len široké obrysy nádejí.
Je v tom krása nevinnosti.
Keď však skúsenosť dozrieva, prebúdza sa niečo iné.
To, čo kedysi vyzeralo ako jediný strmý kopec, odhalí mnoho vrstvených hrebeňov, každý s vlastnou textúrou.

Skúsenejší či už v sadhane, terapii alebo jednoducho v uvedomelejšom živote si začne všímať jemnosti každého kroku:
jemné zmeny dychu, ako sa napätie takmer nebadane uvoľní, ako jediná otázka môže zavibrovať v tele, kde sa myseľ zvyčajne zatvára a kde sa prirodzene otvára.

Vidieť krajinu jasnejšie, hýbať sa s väčšou gráciou, zastaviť sa a skutočne si všímať.

Koľko stojí zdravie v tomto svete?

• Tisíc eur za doplnky
• Desaťtisíc za operácie.
• Malé, každodenné rozhodnutie sadnúť si k svojmu dychu, pohnúť sa, cítiť, zmäkčiť tam, kde si držal príliš dlho.

Zdravie to najvzácnejšie a často to najnenápadnejšie zanedbávané bohatstvo, ktoré máme.

Deklaratívne vs. procedurálne poznanie

1. Deklaratívne poznanie (vedieť, že)

Na začiatku tejto cesty prichádza väčšina ľudí s deklaratívnym poznaním:
Vedia, že terapia pomáha.
Vedia, že všímavosť upokojuje.
Vedia, že joga alebo sadhana môžu meniť nervový systém.
Prečítali knihy, počuli učiteľov, inšpirovali sa rôznymi učeniami.

Toto všetko je konceptuálne.
Žije to v intelekte ako fakty, myšlienky či teórie.
Preto začiatočníci často stoja v neinformovanom optimizme aj keď „vedia, že to pomôže“, ešte to nezažili.

2. Procedurálne poznanie (vedieť, ako)

Keď začnú terapiu či sadhanu, začnú získavať procedurálne poznanie:
Učia sa ako sedieť s nepohodlím či ako dýchať cez stiahnutý hrudník.
Ako zostať prítomní, keď prichádza hanba či smútok.
Učia sa vrátiť do sveta pocitov tela, hýbať sa s dychom, znovu sa spojiť so zemou.

Rastie to praxou, opakovaním, pádom a vstávaním.
Preto sa neskoršie fázy, ako informovaný optimizmus a integrácia, objavujú nie len preto, že vedia, že je uzdravenie možné, ale preto, že ich systém vie, ako prejsť náročnými miestami a vrátiť sa späť do rovnováhy.
Procedurálne poznanie rastie praxou a tá potrebuje zámer, aby vytrvala.
Zámer udržuje smer, aj keď cesta vedie zákrutami, cez únavu či krízu zmyslu.

Zámer je vedomé nasmerovanie pozornosti mysle, srdca a energie na to, čo je pre nás skutočne dôležité. Je to vnútorný dôvod, prečo sa vydávame na cestu, ktorý drží náš smer aj vtedy, keď to je ťažké.

Prečo záleží na vnútornej práci?

Pretože premieňa deklaratívne poznanie na procedurálne vedomie.
Z „viem, že všímavosť je dobrá“ sa stáva „viem, ako sa zastaviť, cítiť svoj dych a prijať napätie .“

Z „viem, že staré rany a bolesť formujú môj život“ sa stáva
„viem tieto rany stretnúť so súcitom vo svojom tele, práve teraz.“

Z „viem, že dukkha je súčasťou života“ sa stáva
„viem, ako sedieť s dukkhou a udržím si spojenie aj so sebou.“

Deklaratívne poznanie je ako mapa

Procedurálne poznanie je skutočne kráčať po krajine

Terapia, sadhana a vnútorná práca premieňajú poznanie na skúsenosť a keď sa všetky koncepty odložia, zostane len to, čo tu je.
Vedomie, ktoré si uvedomuje samo seba.

Vnútorná práca nás presúva z obdivovania mapy do skutočného kráčania živým lesom.

Ak túžiš kráčať ďalej

Možno aj ty stojíš na tejto ceste v nadšení či v pochybnostiach a možno práve tam, kde sa učíš znovu vstávať.

Môže ťa podporiť 10-týždňový online program od 10.09.2025 - 12.11.2025, stredy od 18:00 - 19:30, ktorý spája:

• vedomú vnútornú prácu
• všímavosť
• somatický prístup
• a bezpečný priestor, kde sa môžeš spojiť sám so sebou aj s druhými

Pre tých, ktorí chcú premeniť mapu na skutočnú cestu, prejsť od „viem, že“ k „viem, ako“, a objaviť, čo znamená oddýchnuť si vo vlastnom tele.

Ak sa ťa to zaujalo

Krátka metafora na záver

Vedieť, že les je krásny z obrázka, je deklaratívne poznanie.
Vedieť, ako kráčať jeho kľukatými cestičkami, nadýchnuť sa jeho vzduchu a nájsť cestu späť, keď sa stratíš to je procedurálne poznanie.