Autor: Raasti | 31. august 2025 Slovenská verzia

Jazdiť na vlne času a dychu

Čas v nás a okolo nás

Len vtedy, keď jazdíme na vlne času, môžeme žiť mimoriadny život. Čas nie je vymyslený koncept. Je zakódovaný v samotnej stavbe tela a v spôsobe, akým sa pohybuje aj zem.

Už staroveká Súrja Siddhánta vypočítala rýchlosť svetla takmer presne na základe pozorovania súladu medzi človekom a kozmosom.
A čísla ako 108 či 432 sa opakujú v našom tele, v rytme dychu aj v pohybe planéty.

Srdce človeka udrie priemerne 86 400 krát za deň, čo je presne dvojnásobok čísla 43 200. Dych prúdi približne 21 600 krát denne a to je rovnaké číslo, akým sa meria obvod Zeme v námorných míľach.

Zaujímavé je, že aj vzdialenosti medzi vesmírnymi telesami nesú odtlačok harmónie čísla 108.
Ak vynásobíme priemer Slnka číslom 108, dostaneme približne vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom. To isté platí aj pre Mesiac ak je jeho priemer vynásobený číslom 108 tak sa približuje k vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. A napokon, priemer Zeme vynásobený týmto číslom je takmer rovný priemeru Slnka.

Sme živé hodiny ... rytmus v rytme vesmíru.

Keď spomalíš dych, spomalíš čas

Keď jogín spomalí svoj dych na približne päť nádychov za minútu, celé jeho bytie sa začne meniť. V tele sa aktivuje parasympatikus, srdce sa prirodzene upokojí, krvný tlak klesne a procesy regenerácie sa prehĺbia. Myseľ sa súčasne spomalí, ustúpi neustály tok myšlienok a objaví sa vnútorný pokoj a jasnosť. Z duchovného hľadiska sa počet dychov za deň zníži z bežných 21 600 na približne 7 200. Jogín tak doslova „spomaľuje čas“ – život sa prestáva míňať v nepokoji a rozširuje sa do väčšieho priestoru vedomia.

V joge sa hovorí: dlhší dych = dlhší život. Nie preto, že by sa menil kalendárny vek, ale preto, že sa život prestáva míňať v nepokoji a začína plynúť v súlade s kozmosom.

Byť naladený na rytmus tvorenia

Týmto všetkým sa ukazuje, že Zem sa pohybuje v presnom rytme, srdce bije v rovnakom rytme a aj dych sa doň prirodzene zapája. Keď sa na tento rytmus naladíme či už prostredníctvom pozornosti alebo spomaleného dychu začíname „jazdiť na vlne života“.

Telo je kalendár, tvoj dych sú hodiny a tvoje srdce je bubon, na ktorý hrá samotný vesmír.

Júgy ako cykly času

Podľa indickej tradície sa ľudstvo vyvíja v cykloch nazývaných júgy. Jeden veľký cyklus trvá približne 25 920 rokov, čo zodpovedá tzv. precesii zemepisnej osi.

Indická tradícia opisuje štyri hlavné júgy ako cykly času. Satja, nazývaná aj Krita júga, je zlatým vekom harmónie a pravdy, keď je vedomie človeka najčistejšie. Po nej nasleduje Tréta júga, strieborný vek, v ktorom sa vnútorná harmónia začína oslabovať, no dobro stále prevláda. Potom prichádza Dvápara júga, bronzový vek, charakteristický nárastom chaosu a nesúladu, aj keď človek má ešte prístup k vyššiemu poznaniu. Nakoniec sa cyklus uzatvára Kali jógou, železným vekom, ktorý je považovaný za najťažšie obdobie, poznačené konfliktmi, materializmom a slabším spojením s duchovnou podstatou.

Tieto štyri júgy sa v rámci cyklu opakujú, podobne ako ročné obdobia na Zemi.

Kde sa nachádzame dnes

Podľa výkladu Sadhguru však obdobie temna už skončilo a dnes prežívame vzostupnú fázu Dvápara júgy, ktorá nás postupne povedie k Tréta júge približne okolo roku 2082.

Je to veľmi pútavá perspektíva, pretože Sadhguru interpretuje júgy nielen cez staré texty, ale aj prostredníctvom astronomických cyklov a psychologických premien vedomia. Vďaka tomu ponúka optimistickejší pohľad na náš súčasný stav, pretože podľa tejto línie nie sme uväznení v nekonečnej tme, ale naopak stojíme na začiatku obdobia, kde sa otvára väčší prístup k energii, poznaniu a vedomiu.

Zároveň však starí jogíni zdôrazňovali, že práve v tomto období je najväčší potenciál pre duchovný rast lebo aj malý krok k vedomiu a k praxi má obrovskú silu. Je to ako keď malé svetlo zasvieti v hustej tme, jeho žiara je ešte výraznejšia.

Počúvaš ten rytmus alebo ideš mimo neho?

Z pohľadu jogy sme všetci jogíni, len v rôznych stavoch vnútorného pokroku. Nie je dôležité, či cvičíme ásany alebo sedíme v meditácii. Dôležité je, že naše srdce bije, dych prúdi a vedomie sa krok za krokom učí naladiť na rytmus vesmíru. Každý malý posun, každé uvedomenie a každý spomalený nádych či výdych je súčasťou tejto cesty.