Naša sloboda v rozhodovaní

Rozhodujeme sa každý deň. Niektoré voľby vzniknú za sekundu, pri iných premýšľame celé týždne. Do rozhodovania vstupujú naše hodnoty, ciele, emócie, návyky, minulé skúsenosti, telesný stav aj prostredie, v ktorom sa práve nachádzame.

Otázka preto môže znieť: Koľko priestoru máme medzi tým, čo nás ovplyvňuje, a tým, čo nakoniec urobíme?

Práve tento priestor budem v článku nazývať slobodou v rozhodovaní.

Čo tu myslíme slobodou?

Otázka slobodnej vôle patrí zároveň do filozofie, neurovedy, psychológie a etiky.

Tento článok používa praktický psychologický význam slobody: mieru priestoru, ktorý máme na uvedomenie, zvažovanie možností a reguláciu svojho konania.

Každá voľba vzniká v určitých podmienkach. Máme svoje telo, temperament, históriu, sociálne vzťahy, kultúru, aktuálnu náladu a konkrétne možnosti, ktoré sú v danej chvíli dostupné.

Psychologická sloboda môže rásť spolu so schopnosťou tieto vplyvy rozpoznávať a pružnejšie s nimi pracovať.

Čo všetko ovplyvňuje naše rozhodnutia?

Minulosť môže formovať dnešnú voľbu

V terapeutickej práci môže byť užitočné skúmať, či určité rozhodnutie súvisí so starším vzťahovým učením.

Človek sa napríklad môže často rozhodovať pre prispôsobenie, pretože v minulosti prinášalo viac prijatia alebo menej konfliktu.

Gábor Maté upriamuje pozornosť práve na adaptačné stratégie a na ich možné pokračovanie v dospelom živote.

Výskum zároveň ukazuje širší obraz. Do rozhodovania vstupujú vzťahy, temperament, sociálne podmienky, učenie, návyky, aktuálny kontext a mnoho ďalších faktorov.

Minulosť môže ovplyvňovať mapu. Ďalšie skúsenosti ju môžu priebežne aktualizovať.

Metafora

Cesta starého psa

Majster raz ukázal na starého psa, ktorý ležal v rohu dvora a kňučal.

Žiak sa spýtal: „Prečo ten pes kňučí?“

Majster odpovedal: „Pretože leží na klinci.“

„Prečo teda nevstane?“ spýtal sa žiak.

Majster sa usmial: „Známe nepohodlie je preňho zatiaľ predvídateľnejšie než pohyb do neznáma.“

Aj človek môže zostať pri známom spôsobe fungovania, hoci mu už prináša náklady. Zmena prináša neistotu, učenie a potrebu vyskúšať nový krok.

Toto je metafora, nie univerzálne vysvetlenie ľudského správania. Zotrvanie v náročnej situácii môže mať mnoho psychologických, sociálnych, ekonomických aj praktických dôvodov.

Návyk môže pôsobiť ako rozhodnutie

Mnohé každodenné činnosti fungujú efektívne práve preto, že im venujeme menej vedomej pozornosti.

Opakované reakcie sa môžu pevnejšie spájať so situačnými podnetmi. Vedomé ciele a návyky potom môžu pôsobiť súčasne.

Pri zmene správania je preto užitočné skúmať aj prostredie: kedy sa určitá reakcia spúšťa, čo jej predchádza a aká ďalšia možnosť môže v rovnakom okamihu vzniknúť.

Uvedomenie vytvára priestor

Schopnosť všimnúť si vlastnú automatickú reakciu môže rozšíriť možnosti, ktoré v situácii vidíme.

Metakognícia zahŕňa schopnosť sledovať a hodnotiť vlastné rozhodovacie procesy, napríklad mieru istoty alebo možnosť chyby.

Uvedomenie môže byť vstupnou bránou. Nové možnosti potom podporuje opakovaná skúsenosť, spätná väzba, nové správanie a podľa potreby aj zmena prostredia.

Metafora

Prázdna miska

Majster držal v ruke misku plnú vody.

„Toto si ty,“ povedal. „Tvoja myseľ je plná: odpovedí, očakávaní, predstáv a toho, čo už poznáš.“

Pomaly časť vody vylial.

„A toto je priestor, v ktorom môže vzniknúť niečo nové.“

Metafora prázdnej misky pripomína schopnosť na chvíľu uvoľniť istotu a pripustiť ďalšiu perspektívu.

Otvorenosť tu znamená psychologický postoj, nie vymazanie minulosti, presvedčení alebo pamäti.

Stres mení podmienky rozhodovania

Stres ovplyvňuje pozornosť, pracovnú pamäť, kognitívnu flexibilitu a spôsob spracovania odmien a rizík.

Meta-analytické dáta ukazujú, že akútny stres v priemere zhoršuje pracovnú pamäť a kognitívnu flexibilitu.

Jeho účinok na rozhodovanie pod neistotou býva menší a závisí od konkrétnej úlohy, typu stresu a okolností.

Preto je presnejšie hovoriť o zmene podmienok rozhodovania než o jednoduchom prepnutí mozgu do jedného režimu.

Pri významnom rozhodnutí môže mať hodnotu vytvoriť si čas, získať informácie a všimnúť si, v akom stave rozhodnutie robíme.

Vina pri rozhodovaní a hraniciach

Pocit viny sa môže objaviť aj v situácii, keď urobíme rozhodnutie, ktoré je pre nás nové: povieme nie, odmietneme požiadavku, zmeníme smer alebo vyjadríme vlastnú potrebu.

Vina patrí medzi sebauvedomovacie morálne emócie. Súvisí s tým, ako hodnotíme vlastné správanie vo vzťahu k hodnotám, pravidlám, očakávaniam a ľuďom okolo nás.

Vo výskume sa často rozlišuje vina a hanba.

Vina sa častejšie orientuje na konkrétne konanie: „Urobil som niečo, čo chcem napraviť.“

Hanba môže zasiahnuť globálnejšie hodnotenie seba: „Som zlý.“

Reálna skúsenosť môže obsahovať obe emócie zároveň.

Autenticita znamená viac než nasledovať prvý impulz

Autentické rozhodnutie môže zahŕňať kontakt s vlastnými pocitmi, potrebami a hodnotami.

Zároveň môže obsahovať premýšľanie o dôsledkoch, zodpovednosti a perspektíve druhých ľudí.

Telesný impulz je jedna časť informácie. Emócia ďalšia. Myšlienka, hodnota, fakt a dlhodobý cieľ prinášajú ďalšie vrstvy.

Vedomá voľba môže vzniknúť zo schopnosti tieto vrstvy rozlíšiť a nechať ich vstúpiť do jedného širšieho obrazu.

Zmena znamená nové učenie

Ak sa určitý spôsob rozhodovania vytváral dlhší čas, jeho zmena môže tiež potrebovať čas.

Užitočné býva rozpoznávať spúšťače, vytvárať nové reakcie, skúšať ich v konkrétnych situáciách a sledovať výsledok.

Terapia môže vytvoriť priestor na skúmanie toho, ako sa v rozhodovaní stretávajú minulé skúsenosti, súčasné vzťahy, emócie, telesné reakcie, presvedčenia a hodnoty.

Zmena potom môže stáť na kombinácii uvedomenia, praxe, nových skúseností a väčšieho repertoáru možností.

Sloboda ako rozširovanie možností

Naše rozhodnutia vznikajú v podmienkach, ktoré sme si vytvorili iba čiastočne.

Zároveň máme schopnosť učiť sa, pozorovať vlastné procesy, meniť prostredie, získavať nové informácie a skúšať nové odpovede.

Psychologická sloboda tak môže znamenať rastúcu schopnosť rozpoznať vplyvy, ktoré na nás pôsobia, a vytvárať medzi nimi viac možností pre vedomú voľbu.

Metafora

Vták a otvorené dvere

Sloboda nie je iba v tom, že sa otvoria dvere. Sloboda je aj v tom, že vták získava možnosť zostať, priblížiť sa alebo vyletieť.

Táto metafora podľa mňa vystihuje dôležitý rozdiel medzi možnosťou a povinnosťou.

Keď sa náš repertoár rozšíri, nová cesta sa stane dostupnou. Samotná existencia novej možnosti nám stále ponecháva voľbu, či ju chceme použiť.

Obraz otvorených dverí je metaforou psychologickej flexibility. Ľudské rozhodovanie zostáva ovplyvnené okolnosťami, zdrojmi, vzťahmi a reálnymi možnosťami konkrétneho človeka.

Sloboda začína priestorom pre ďalšiu možnosť

Vedomé rozhodovanie podľa mňa neznamená oslobodenie od všetkého, čo nás vytvorilo.

Znamená skôr lepšie vidieť, čo do našej voľby vstupuje.

Niekedy objavíme starý návyk. Inokedy strach, hodnotu, emóciu, túžbu po spojení alebo jednoducho praktické obmedzenie.

A niekedy uvidíme, že vedľa známej cesty existuje ešte jedna.

Možno práve tam začína praktická podoba slobody: keď máme o jednu vedomú možnosť viac.

Raasti Havala

Somatická práca · sebapoznanie · integrácia