Autor: Raasti | 01. december 2025 🟦 Slovenská verzia

Cesta návratu k sebe

Keď Pataňdžali pred viac ako dvoma tisíckami rokov zostavil Jogasútry, nesnažil sa vytvoriť systém cvičení. Ponúkol mapu vedomia. Mapa, ktorú opísal, má osem pilierov či osem krokov, osem smerov, ktoré človeka vedú od vonkajšieho sveta, cez telo a dych, až do najhlbšieho priestoru seba samého.

Tieto piliere sú to orientačné body, ktoré ukazujú, ako sa človek môže krok za krokom dotýkať svojej podstaty.

Jogová tradícia vždy tvrdila, že telo, dych a myseľ sú prepojené.
Dnes to potvrdzuje aj moderná veda.
To, čo Pataňdžali intuitívne pochopil pred tisíckami rokov, dnes vidíme na úrovni neurovedy, psychológie aj somatiky.

Pohyb uvoľňuje nervový systém a pomáha telu vyplavovať napätie, ktoré sa v ňom ukladalo celé roky.
Dych reguluje emócie, spomaľuje sympatickú aktiváciu a vytvára priestor medzi impulzom a reakciou.
Sústredenie redukuje činnosť default mode network – tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za neustále premietanie minulosti a budúcnosti.
Meditácia spomaľuje aktivitu limbického systému, upokojuje amygdalu a vytvára pocit vnútorného bezpečia.
A etické správanie — spôsob, akým žijeme a konáme — formuje pôdu pre sociálnu aj vnútornú stabilitu.

Keď sa na osem pilierov jogy pozrieme týmto pohľadom, uvidíme, že každý z nich lieči inú vrstvu nášho bytia:

Yama uzdravuje náš vzťah k svetu.
Niyama uzdravuje vzťah k sebe.
Asana uzdravuje telo, ktoré v sebe nosí naše príbehy.
Pranayama uzdravuje energiu, ktorá nás nesie.
Pratyahara uzdravuje preťažené zmysly.
Dharana uzdravuje roztrieštenú pozornosť.
Dhyana uzdravuje myseľ, ktorá sa učí oddychovať.
Samadhi uzdravuje samotný pocit oddelenosti.

Je to jedna z najkomplexnejších ciest k celistvosti, aké ľudstvo pozná, ktorá sa dotýka všetkých vrstiev života: konania, cítenia, dýchania, myslenia aj prítomnosti.
Yoga nelieči iba symptómy; vedie nás späť k tomu, čo je v nás celé.

Yama – Ako žijeme vo svete

Jóga nezačína na podložke, ale v tom, ako žijeme.
Yama je súbor piatich princípov, ktoré formujú náš vzťah k druhým: nenásilie, pravdivosť, nekradnutie, múdre narábanie s energiou a neviazanosť.
Sú to základy vnútornej integrity akési kvality, ktoré stabilizujú naše konanie tak, aby sme mohli kráčať cestou jogy bez konfliktu so sebou alebo s okolím.

Niyama – Ako žijeme v sebe

Druhý pilier sa obracia dovnútra.
Niyama je jemná disciplína smerom k sebe: čistota, spokojnosť, vytrvalosť, sebapoznanie a odovzdanie sa niečomu väčšiemu, než sme my sami.
Ak je yama vzťahom k svetu, niyama je vzťahom k vlastnému vnútornému priestoru a teda k tomu, ako si pestujeme jasnosť, pokoru, poznanie a dôveru.

Asana – Ako prebývame v tele

Tretí pilier, dnes najznámejší, kedysi znamenal jednoducho stabilný a pohodlný sed.
Dnes sa rozvinul do širokej palety pozícií, ktoré podporujú silu, pružnosť, uvoľnenie aj vedomie tela.

Asana nie je o dokonalosti tvaru. Je o schopnosti byť v tele a cítiť ho, rešpektovať, vnímať, čo sa v ňom deje.

Pranayama – Ako narábame s energiou

Pranayama je práca s dychom.
Dych je most medzi telom a mysľou, medzi vedomím a podvedomím.
Keď sa nadýchneme, život vstupuje do nás; keď vydýchneme, prepúšťame to, čo už nepotrebujeme.

Reguláciou dychu sa učíme regulovať aj svoju energiu, svoje emócie a svoje vnútorné nastavenie.

Pratyahara – Návrat do seba

Piaty pilier je jemný a nenápadný a pritom zásadný.
Pratyahara je stiahnutie zmyslov: nie potlačenie, ale vedomé obrátenie pozornosti dovnútra.
V okamihu, keď prestávame nasledovať každý podnet zvonka, začíname počuť vlastný vnútorný hlas.

Pratyahara je bránou do vnútra.

Dharana – Sústredenie

Šiesty pilier je tréning pozornosti.
Dharana znamená udržanie mysle na jednom bode – dychu, svetle, zvuku mantry alebo jemnom pocite v tele.
Nie sila, nie napätie, ale návrat… znova a znova.

Sústredenie je návrat domov, keď sa myseľ zatúla.

Dhyana – Meditácia

Keď sa sústredenie stáva plynulým, prichádza dhyana meditácia.
Tok pozornosti je prirodzený a nepretržitý.
Mysľou nevládne úsilie, ale ticho.
Prítomnosť sa neudržuje; ona jednoducho je.

Meditácia je stretnutie so sebou.

Samadhi – Spojenie

Ôsmy pilier je priestor bez hraníc.
Samadhi je stav, v ktorom mizne oddelenie.
Nie je tam „ja“, ktoré pozoruje „svet“.
Zostáva len uvedomenie, jasnosť, vnútorný pokoj.

Je to náš prirodzený stav, ktorý sa objaví, keď všetko ostatné odpadne.

Kto bol Pataňdžali a odkiaľ pochádza jeho múdrosť

Pataňdžali je autorom Jogasutier, jedného z najdôležitejších textov o joge vôbec. Hoci o jeho živote vieme len málo, odborníci sa zhodujú, že žil približne v 2. storočí pred naším letopočtom, teda okolo roku 150 p.n.l.. To je obdobie, v ktorom India viedla hlboké skúmania mysle, meditácie a vnútornej slobody.

Pataňdžali jogu nevymyslel.
On ju zosumarizoval.

Už stovky rokov pred ním existovali v Indii rôzne meditačné a duchovné tradície, ktoré učili, ako pracovať s mysľou, telom a vedomím. Pataňdžali tieto poznania zozbieral, vyčistil a usporiadal do krátkych, presných veršov. Vznikol text, ktorý má len 195 súter, no opisuje celú cestu od utrpenia až k oslobodeniu.

Jeho myslenie vychádza najmä z filozofie Sánkhya, ktorá rozlišuje medzi vedomím a hmotou, a ukazuje cestu k slobode cez jasné rozpoznanie toho, kým skutočne sme.

Podľa tradičnej indickej kultúry bol Pataňdžali nielen učenec, ale aj riši to je človek s hlbokým vnútorným vhľadom. Jeho text pôsobí skôr ako výsledok osobnej skúsenosti než teórie. V každej sútre cítiť, že prax, o ktorej píše, sám prežil.

Preto dodnes platí, že Jogasútry nie sú filozofickým systémom, ale mapou vedomia – stručnou, jasnou a nadčasovou. A práve preto sa k nim vracia každý, kto chce pochopiť, čo joga v skutočnosti je: cestou od mysle do ticha, od chaosu do prítomnosti, od oddelenosti k jednote.

Joga je zároveň široko uznávaná ako mimoriadne účinný nástroj regulácie stresu, ktorý vzniká vnímanou neschopnosťou zvládnuť danú situáciu. Aktivácia sympatického nervového systému pri strese zvyšuje hladiny zápalových cytokínov, adrenalínu, kortizolu a ďalších stresových hormónov. Praktiky, ktoré podporujú posun autonómneho nervového systému smerom k parasympatiku, pomáhajú znižovať zápal, harmonizovať neurotransmitery a stabilizovať hormonálnu rovnováhu. Jedným z mechanizmov, ktorými joga pôsobí na zvládanie stresu, je zvyšovanie variability srdcovej frekvencie (HRV), ktorá je ukazovateľom vagového tonusu a schopnosti nervového systému brániť nadmernej sympatickej aktivácii. Vyššia HRV znamená lepšiu adaptáciu, rýchlejší návrat do rovnováhy a zdravší autonómny nervový systém.

Polyvagálna teória vysvetľuje, že nervový systém funguje v troch základných stavoch – ventrálny vagus predstavuje pokoj, bezpečie a sociálne prepojenie, sympatikus aktiváciu, výkon a stres, a dorsálny vagus kolaps či zamrznutie. Joga pracuje so všetkými tromi stavmi prostredníctvom dychu, pohybu, tela a vedomej pozornosti. Vagusový nerv, hlavná súčasť parasympatického systému, zohráva zásadnú úlohu pri regulácii srdcovej frekvencie, dychu, trávenia a celkového pocitu bezpečia v tele. Mnohé jógové praktiky priamo zvyšujú HRV a podporujú lepší vagový tonus.

V polyvagálnej teórii je dôležité pochopiť, že nervový systém nepracuje len v troch základných polohách — ventrálny vagus (pocit bezpečia a spojenia), sympatikus (aktivácia a výkon) a dorzálny vagus (zamrznutie a kolaps). Medzi týmito tromi stavmi existujú aj tzv. hybridné stavy, ktoré sú kombináciou dvoch systémov aktivovaných súčasne. Tieto prechodové, zmiešané režimy sú veľmi bežné v každodennom živote a vytvárajú jemné nuansy nášho prežívania. Hybridné stavy vysvetľujú napríklad to, prečo môže človek pôsobiť aktivovaný, ale zároveň odpojený; alebo prečo môže mať energiu konať, no pritom cítiť úzkosť, vnútorný chaos či pocit ohrozenia. Často tiež opisujú stavy, v ktorých sme „príliš rýchli na relax, príliš pomalí na výkon“, čo je u mnohých športovcov aj rodičov veľmi bežné.

Porozumenie týmto hybridným stavom prináša viac súcitu a jemnosti. Ukazuje, že to, čo sa navonok javí ako „problém“, je často len nervový systém, ktorý sa snaží nájsť bezpečie a rovnováhu medzi dvoma protichodnými impulzmi. Joga, vedomý dych a somatické techniky pomáhajú tieto prechodové stavy regulovať a privádzať späť do ventrálnej regulácie, kde sa bezpečie stretáva s výkonom, prítomnosťou a jasnosťou.

Trauma je biologická reakcia autonómneho nervového systému a
nie vedomé rozhodnutie. Ide o reakciu tvojho nervového systému a nie je to tvoja voľba. Bežná odpoveď na traumu nie je boj alebo útek 
ale zamrznutie. Nie je to psychologický ani psychiatrický problém.

Výskumy potvrdzujú, že pravidelná jógová prax zlepšuje autonómnu rovnováhu. Prehľad štúdií z roku 2016 ukázal, že väčšina z nich preukázala zvýšenú HRV a zlepšený vagový tonus u pravidelných praktikov. Štúdia z roku 2019 u pacientok s rakovinou prsníka potvrdila výrazné zlepšenie HRV po 12-týždňovom programe jogy trikrát týždenne v porovnaní s Pilates. Podobne aj pacienti s reumatoidnou artritídou vykázali po identickom 12-týždňovom programe jogy významné zlepšenie HRV oproti medicínskej kontrole. Na druhej strane výskum u zdravých mladých žien ukázal, že hoci týždenná 90-minútová hatha joga počas 10 týždňov výrazne zlepšila rovnováhu, flexibilitu a silu stredu tela, HRV nezmenila, čo naznačuje, že frekvencia a intenzita praxe zohrávajú dôležitú úlohu a že niektoré techniky a najmä pránájáma, môžu byť efektívnejšie než samotné ásany.

Čo je HRV (Heart Rate Variability) Variabilita srdcovej frekvencie.
HRV, variabilita srdcovej frekvencie, je ukazovateľ toho, ako pružne a adaptívne reaguje náš nervový systém na život. Nejde o počet úderov srdca za minútu, ale o malé rozdiely v časových intervaloch medzi jednotlivými údermi. Zdravé srdce nebije ako metronóm. Každý úder má trochu iný odstup, čo ukazuje, že autonómny nervový systém je živý, citlivý a schopný reagovať na zmeny v prostredí.

Vysoké HRV znamená, že telo má dobrú schopnosť prepínať medzi napätím a uvoľnením – medzi sympatikom a parasympatikom. Je to znak odolnosti, flexibility, regenerácie a nervového systému, ktorý dokáže vstúpiť do stresu, no rovnako rýchlo sa z neho aj vrátiť. Nízke HRV naznačuje opak, že systém je unavený, preťažený alebo dlhodobo v napätí, takže má menej priestoru pre adaptáciu.

HRV priamo odráža kvalitu dychu, spánku, zvládania emócií, stresu a celkového životného štýlu. Zmeny v HRV môžu byť jedným z najjemnejších signálov, že sa v tele deje niečo dôležité ešte skôr, než sa objaví únava, podráždenosť, bolesť alebo choroba. Yogová a pranayámová prax, meditácia, relaxácia a vyrovnávanie nervového systému prirodzene zvyšujú HRV, pretože vedú telo späť do rovnováhy.

HRV je preto ukazovateľom nášho vnútorného stavu a našej kapacity byť v prítomnosti, zvládať protichodné sily, harmonizovať napätie a oddych a žiť z priestoru väčšej voľnosti, nie reaktivity. Je to biologický odraz toho, čo joge hovoríme prána v rovnováhe.

Joga ako celok vytvára priestor, v ktorom sa telo učí prepínať medzi aktiváciou a uvoľnením, medzi výkonom a regeneráciou, medzi vnímavosťou a zameraním. Preto predstavuje jeden z najlepších spôsobov, ako podporiť duševné zdravie, autonómnu rovnováhu a celkovú rezilienciu človeka. Integrácia všetkých ôsmich pilierov jogy vedie k stabilnému, vyváženému a adaptívnemu nervovému systému, ktorý dokáže odpovedať na výzvy života s väčšou pružnosťou a pokojom.