DMN, psilocybín, MDMA a joga: ako sa mení mozog, keď stíchne vnútorný hluk

Ako to vidí Dr. Daniel Amen a prečo joga robí niečo veľmi podobné

Psilocybín patrí medzi najskúmanejšie psychedeliká súčasnosti a mnohé štúdie ukazujú, že môže pomôcť ľuďom, ktorí trpia depresiou, traumou, úzkosťou či závislosťou. V posledných rokoch zažíva renesanciu najmä vďaka výskumu na univerzitách ako Johns Hopkins či Imperial College London. Dr. Daniel Amen, známy neuropsychiater a priekopník SPECT zobrazovania mozgu, však prináša do tejto témy hlas, ktorý spája otvorenosť pre nové možnosti s opatrnosťou, ktorá je pre zdravie mozgu nevyhnutná.

Amen uznáva, že psychedelická terapia môže byť pre niektorých ľudí prelomová. Často hovorí, že psychedeliká otvárajú okno a zmysel celej terapie spočíva v tom, čo človek urobí s tým, čo cez toto okno uvidí. Podľa neho môže psilocybín výrazne zmeniť spôsob, akým mozog spracúva emócie, spomienky a presvedčenia, ale iba vtedy, keď prebieha v bezpečnom prostredí so správnou podporou a následnou integráciou.

Vedecké výskumy ukazujú, že psilocybín dočasne znižuje aktivitu Default Mode Network, siete oblastí mozgu spojených s rumináciou, vnútornou kritikou, opakovaním starých príbehov a rigidnými presvedčeniami. Keď sa aktivita DMN stíši, mozog sa stáva flexibilnejším, otvorenejším a prepojenejším. Oblasti, ktoré spolu bežne nekomunikujú, začnú vytvárať nové spojenia. Tento stav môže priniesť vhľady, emocionálne uvoľnenie a možnosť pozrieť sa na staré príbehy novým spôsobom.

Čo je Default Mode Network Jednoduché vysvetlenie pre každého

Default Mode Network, skrátene DMN, je skupina oblastí v mozgu, ktoré spolupracujú vždy, keď nič nerobíš inými slovami relaxuješ. Je to ako „východiskový režim“ tvojej mysle.

Keď sa tvoja pozornosť nevenuje konkrétnej úlohe, DMN sa zapne a začne:

..premýšľať o minulosti, plánovať budúcnosť, hodnotiť samého seba, vytvárať príbehy, rozmýšľať, čo si kto myslí, opakovať staré starosti,analyzovať a porovnávať...

Je to v podstate motor tvojho vnútorného monológu.

Je to hlas, ktorý hovorí:

„Nemal si to tak povedať.“
„Čo ak sa stane toto?“
„Prečo ti to spravili?“
„Pozri, zase si to pokazil.“
„Musíš to mať pod kontrolou.“

Dr. Amen však upozorňuje, že nie každý mozog reaguje na psychedeliká rovnako. Ľudia so sklonom k bipolárnej poruche, s traumou sprevádzanou disociáciou, s psychotickými epizódami v minulosti alebo s výraznou mozgovou nestabilitou môžu zažiť destabilizáciu namiesto liečenia. V jeho slovách, chaotický mozog v kombinácii s chaotickou látkou môže vytvoriť ešte väčší chaos. Preto považuje skríning a odborné vedenie za absolútny základ.

Zaujímavé je, že to, čo psilocybín robí náhle a intenzívne, dokážu niektoré tradičné prístupy robiť pozvoľnejšie, prirodzene a bez rizika. Moderný výskum meditácie a jogy ukazuje, že tieto praktiky takisto významne znižujú aktivitu Default Mode Network. Počas hlbokého vedomého dýchania, meditačných techník ako Shambhavi Mahamudra alebo Sodarshan Chakra Kriya, či pri praxi Surya Namaskar, dochádza k podobnému javu ako pri psychedelikách – DMN stíchne a človek sa ocitne v stave tichej prítomnosti. Znižuje sa aktivita oblastí spojených s vnútorným monológom a posilňuje sa prepojenie medzi centrami sebauvedomenia, regulácie emócií a vnemového spracovania. Preto mnohí ľudia po joge opisujú stav otvorenosti, jasnosti a pocit, akoby sa v ich hlave niečo uvoľnilo alebo preladilo.
Jedným z objavov neurovedy posledných rokov je to, že psilocybín dokáže DMN stíšiť veľmi rýchlo a veľmi výrazne. Preto ľudia často opisujú pocit, akoby im „niekto vypol hlavu“. V tomto stave sa mozog stáva flexibilnejší. Oblasti, ktoré bežne nekomunikujú, vytvárajú nové prepojenia. Staré rigidné presvedčenia sa môžu na chvíľu uvoľniť a človek sa dokáže dotknúť vrstiev, ktoré sú bežne skryté pod nánosom premýšľania. Je to okno, ako hovorí Dr. Amen. Okno, ktoré môže otvoriť priestor pre zmenu, ale len ak je človek pripravený a vedený.

Čo je MDMA a prečo sa o ňom hovorí ako o lieku na traumu

MDMA je látka, ktorá sa v terapeutickom svete dostala do popredia najmä preto, že pracuje s mozgom iným spôsobom než klasické psychedeliká. Nevyvoláva halucinácie, nemení realitu a neotvára okno do iných svetov. Robí niečo omnoho jednoduchšie a pritom mimoriadne dôležité. Vytvára pocit bezpečia. A práve bezpečie je to, čo človeku s traumou najviac chýbalo v momente, keď sa jeho život zlomil.

Keď človek prežíva strach alebo traumatickú spomienku, v mozgu sa aktivuje amygdala, malé centrum ohrozenia, ktoré rozhoduje o tom, či sa telo dá do úteku, boja alebo zamrznutia. Pri mnohých ľuďoch je amygdala príliš citlivá, niekedy až hyperaktívna. Stačí malý podnet a telo reaguje, akoby hrozilo nebezpečenstvo. MDMA urobí niečo mimoriadne. Aktivitu amygdaly výrazne utíši. Človek zrazu dokáže myslieť, cítiť a rozprávať o veciach, ktoré by za bežného stavu vyvolali paniku, hanbu alebo disociáciu. Vidí spomienku, ale jeho telo ju už neprežíva ako hrozbu. Dokáže ostať prítomný, vnímajúci, spojený.

Okrem toho MDMA zvyšuje hladiny serotonínu, dopamínu a oxytocínu. Mozog sa ocitne v stave, ktorý je zriedkavý, jemný a liečivý. Je to stav otvorenosti bez strachu. Človek cítí, že je v poriadku, že môže dôverovať, že neskolabuje pod vlastným príbehom. Toto je dôvod, prečo ľudia počas MDMA často hovoria, že prvýkrát dokázali vidieť pravdu bez toho, aby ich premohla. Ak psilocybín otvára okno do nového pohľadu, MDMA otvára srdce pre vlastnú pravdu.

V terapeutickom prostredí to vyzerá inak než rekreačné užívanie. Človek leží v pokojnej miestnosti, počúva hudbu v prítomnosti terapeuta alebo aj viacerých. Telo sa uvoľní, napätie povolí a minulosť sa môže objaviť bez toho, aby vyvolala panický alarm. Nie je to výlet ani „trip“. Je to stretnutie. Stretnutie s tým, čo bolo roky odsunované, zamknuté alebo prerušené. A po prvýkrát sa to dá prežiť bez kolapsu.

MDMA sa preto ukazuje ako jedna z najúčinnejších terapií pre posttraumatickú stresovú poruchu. Nie preto, že by menila mozgové siete tak dramaticky ako psilocybín. Ale preto, že mení to, ako sa človek pri bolestivej spomienke cíti. Trauma nie je uložená v príbehu, ale v reakcii tela na príbeh.

Mnohí odborníci hovoria, že MDMA nevytvára iný svet. Vytvára svet, v ktorom je konečne možné zostať. A práve v tom sa skrýva jeho sila. Nie je to únik z reality, ale návrat do reality bez strachu. Tam, kde minulosť konečne prestáva byť hrozbou. A kde sa človek môže po dlhých rokoch pozrieť na svoj život jemnejším, pravdivejším a súcitnejším pohľadom.

Preto sa MDMA využíva pri liečbe PTSD. Nerobí chaos v systéme. Znižuje hyperaktivitu strachu, uvoľní napätie a vytvára priestor, kde sa človek dokáže pozrieť na to, čo doteraz bolo neúnosné. MDMA neotvára „psychedelické okno“, ale „okno bezpečia“. Aj Dr. Amen hovorí, že práve bezpečie je kľúčom k liečeniu, najmä pri traume.

Rozdiel medzi psilocybínom, MDMA a jogou však spočíva v tom, že jogová a meditačná prax sa dá budovať postupne a vytvára reštrukturalizáciu mozgu cez neuroplasticitu prirodzeným spôsobom. Psilocybín vytvára rýchle, intenzívne okno príležitosti.
Joga buduje nový spôsob fungovania cez každodennú prax čo sa v joge volá Sadhana.
Jedno je prudký lúč svetla, druhé je pomalé svitanie. Obe môžu viesť k hlbokým zmenám, no každé iným spôsobom a s iným rizikovým profilom.

Kto je Dr. Daniel Amen

Dr. Daniel G. Amen je americký neuropsychiater, autor bestsellerov a zakladateľ siete kliník Amen Clinics. Patrí medzi najznámejších lekárov, ktorí pracujú na priesečníku psychiatrie, neurovedy a funkčnej medicíny. Preslávil sa najmä tým, že ako jeden z prvých začal používať funkčné zobrazovanie mozgu, konkrétne SPECT skeny, na lepšie pochopenie toho, ako rôzne psychické stavy súvisia so stavom mozgu.

Je vyštudovaný lekár (MD) s certifikáciou z psychiatrie. Počas svojej 40-ročnej kariéry vyšetruje mozog nielen cez rozhovor, ale aj cez zobrazovanie. Jeho kliniky vytvorili jednu z najväčších databáz snímok mozgu na svete, s viac ako 200-tisíc skenmi od pacientov zo všetkých krajín a všetkých vekových skupín. Tieto údaje využíva na výskum toho, ako sa v mozgu prejavujú problémy ako úzkosť, depresia, ADHD, trauma, závislosti či degeneratívne ochorenia.

Je autorom viacerých medzinárodných bestsellerov, medzi ktoré patria knihy ako Change Your Brain, Change Your Life, The End of Mental Illness, Healing ADD, You Happier a mnohé ďalšie. Je známy tým, že sa snaží posunúť psychiatriu smerom k medicíne založenej na obrazoch, nie iba na symptómoch. Tvrdí, že rovnako ako sa ortopéd pozerá na röntgen, mal by sa aj psychiater pozrieť na mozog, ktorý sa snaží liečiť.

Dr. Amen často vystupuje v televízii a spolupracuje s inštitúciami z oblasti zdravia mozgu, športu, výživy a neurovedy. Podporuje výskum psychedelík, ale upozorňuje na ich riziká. Vo svojich komentároch o psilocybíne, MDMA či iných látkach zdôrazňuje, že každý mozog je iný a nie všetky intervencie sú vhodné pre každého. Jeho prístup je založený na kombinácii neurobiológie, psychoterapie, výživy, pohybu a zdravého životného štýlu.

V skratke, Dr. Daniel Amen je človek, ktorý spojil psychiatriu a neurozobrazovanie do jedného celku a vytvoril systém, ktorý pomáha ľuďom vidieť ich mozog nie ako problém, ale ako niečo, čo sa dá pochopiť, posilniť a uzdraviť.

Dr. Amen je preto zástancom výskumu. Psychedeliká majú svoje miesto, ak prebiehajú v kontrolovanom prostredí pod dohľadom odborníkov. Zároveň zdôrazňuje, že žiadna substancia sama osebe nerieši život. Vhľad bez integrácie je podľa neho prchavý a skutočné liečenie začína až po skúsenosti, keď človek pracuje s tým, čo v sebe objavil. Klúčom nie je samotná látka, ale celkový prístup k mozgu, telu a životu.

V konečnom dôsledku tak jeho pohľad znie vyvážene a triezvo. Psilocybín môže byť liečivý, ale môže aj ublížiť. Joga a meditácia môžu viesť k rovnakému uvoľneniu a priepustnosti mysle, no pomalším a prirodzenejším spôsobom. To, čo obe cesty spája, je zníženie aktivity Default Mode Network a teda tiché miesto v nás, kde prestáva dominovať vnútorný hluk a kde môže začať nový spôsob vnímania života.

Epilóg: Joga ako návrat k sebe

Keď sa pozrieme na moderné prístupy k zmene vedomia ako sú psilocybín, MDMA, neuroterapiu, integráciu, prácu s traumou tak vidíme, že každý z nich sa snaží dotknúť toho istého miesta. Miesta ticha, prítomnosti a bezpečia. Miesta, kde už nerozhoduje strach, minulosť ani vnútorný monológ, ale jasnosť, otvorenosť a jednoduchosť bytia.

Pre niekoho sa toto otvorenie udeje rýchlo a intenzívne cez psychedelickú skúsenosť. Pre iného cez objatie, rozhovor, dych či terapiu. A pre mnohých cez stav, ktorý tu bol tisíce rokov predtým, než sme začali skúmať mozog pomocou kamier a neuroimagingu.

Tento stav sa volá joga čo je v preklade
Spojenie so sebou.
Spojenie s telom.
Spojenie s dychom.
Spojenie s tým, čo presahuje myseľ.

Moderná veda dnes potvrdzuje že joga mení mozog. Dýchanie mení nervový systém. Pohyb v súlade s dychom utíši Default Mode Network rovnako účinne ako psychedeliká a oveľa prirodzenejším tempom. Krija, Meditácia, Shavasana či Surya Namaskar vytvárajú neuroplasticitu, ktorá je stabilná, pomalá a jemná, ale zároveň hlboká.

Keď človek cvičí jogu dlhodobo, nie je to iba pohyb. Je to rozhovor medzi nervovým systémom a vedomím. Každý nádych a výdych je malé preladenie. Každá pozícia je dialóg medzi starými vzorcami a novým tichom. Každá Shavasana je dôkazom, že stav vnútorného pokoja je stav, ktorý sa dá žiť.

Joga ponúka trpezlivé a každodenné dozrievanie.
Návrat domov do tela, do dychu, do toho, čo je skutočné.

A práve preto je nádherným doplnením všetkých moderných prístupov, o ktorých hovorí aj Dr. Amen. Je to cesta, ktorá mení mozog zvnútra, učí nás vnímať ticho a aj ho žiť.

Nakoniec všetky cesty liečenia smerujú tam kde sedí človek sám so sebou, dýcha a cíti, že je v poriadku. Joga nás do tohto miesta jemne odprevadí. A jedného dňa zistíme, že ticho, ktoré sme hľadali v látkach, terapiách či zážitkoch, sa vlastne nachádza v najjednoduchšej praxi na svete v nádychu a výdychu.

Ak ťa zaujíma, ako pravidelná prax dokáže prirodzene stlmiť Default Mode Network podobne ako meditácia či psychedeliká, prečítaj si článok a pozri si moju rannú prax. Je to vedecky podložený spôsob, ako sa ukotviť a obnoviť nervový systém.