Video v ktorom Quido hovorí svoj príbeh
Ďakujem Ti Quido z celého srdca, že si sa podelil o svoj príbeh. Je v ňom sila, odvaha a múdrosť, po akej túžia mnohí "dospelí".
To, čo si opísal, nie je len o telesnej bolesti, ale o hlbokom hľadaní. Veľa ľudí by sa v takých chvíľach zatvorilo. A to, že si našiel spojenie so sebou samým je krásne. Objavil si niečo, čo sa mnohí učia celý život a to je že bolesť je náš spojenec a symptómy tela sú signály, ktoré je dobre sa naučiť počúvať.
💚
Keď telo kričí bez slov
Čo sú neepileptické záchvaty?
Nie všetky záchvaty sú epileptické. Nie všetky príznaky majú svoj pôvod v mozgu.
A predsa sú skutočné. Telo sa trasie, zmrzne, kolabuje a vedomie sa stráca. Ľudia okolo nechápu.
No v skutočnosti ide o výkrik tela, ktoré hovorí to, čo slová nevyslovili.
Tento stav má meno: psychogénne neepileptické záchvaty (PNES).
Vyzerajú ako epilepsia, ale nie sú spôsobené epileptickými výbojmi v mozgu.
Na EEG je všetko „v poriadku“, no telo reaguje extrémne.
Quido zažil tieto záchvaty. A dnes o tom otvorene rozpráva.
Nahral pre nás krátke 4-minútové video, ktoré nájdete na našom blogu.
Nie je to návod, ale svedectvo o ceste späť k telu, k dôvere, k životu.
Čo sa deje?
Neepileptický záchvat je odpoveď nervového systému na dlhodobý stres, traumu alebo preťaženie.
Je to autonómna reakcia tela, ktorého kapacita zvládať napätie bola prekročená.
Nie je to herectvo ani slabosť. Nie je to „len psychické“.
Je to hlboký somatický prejav toho, čo telo držalo príliš dlho.
Prepojenie s úzkosťou, depresiou, vyhorením
PNES má spoločný základ s mnohými stavmi, ktoré dnes zažívajú milióny ľudí:
- Fóbie: telo reaguje na spúšťače s panikou, aj keď nebezpečenstvo nehrozí
- Úzkosť a paranoja: neustále skenovanie nebezpečenstva, napätie, vnútorný chaos
- Depresia: útlm, zmrznutie, strata energie – telo sa stiahne do ochrany
- Vyhorenie: dlhodobý stres vyčerpá všetky rezervy, vznikne kolaps
Za tým všetkým je spoločný menovateľ: Nervový systém, ktorý stratil rovnováhu a už nevie, kde je bezpečie.
Cesta späť k sebe
Záchvaty prestávajú keď pochopíme „prečo“, a keď telo zažije bezpečie.
Keď sa učíme dýchať, cítiť, uvoľniť.
Pri práci s ľuďmi, je kľúčové vidieť ich nielen cez prizmu ich ťažkostí, ale najmä cez ich potenciál na uzdravenie. Človek má v sebe schopnosť prekonať výzvy a nájsť cestu k zdraviu. Prístup zameraný na celistvosť osoby, ktorý zahŕňa fyzické, emocionálne, mentálne a duchovné dimenzie, podporuje tento proces uzdravovania.
Dôležité je vytvoriť prostredie dôvery a porozumenia. Takýto prístup nielenže posilňuje terapeutický vzťah, ale tiež umožňuje človeku aktívne sa podieľať na svojom procese uzdravovania.