Quidov návrat

Začiatok cesty: keď nie je jasné, čo sa deje

V decembri 2023 sa náš syn Quido, vtedy 13-ročný športovec a žiak ôsmeho ročníka, začal sťažovať na bolesti chodidiel. Bolo to obdobie, ktoré postupne prevrátilo náš život.
Nálezy vyšetrení – ortopédov, športových lekárov, neurológov, fyzioterapeutov tvrdili že všetko je „v poriadku“.

No bolesť pretrvávala.

Neskôr sa pridali bolesti chrbta, vracanie, kolapsové stavy, výpadky vedomia a neskôr aj psychické prejavy: panické ataky, výrazná citlivosť, obrazy so spirituálnym obsahom, stavy, pri ktorých nebol prítomný. Vydával zvláštne zvuky, strácal kontakt, niekedy reagoval na slová, inokedy sa „vypol“ bez zjavnej príčiny.

Napriek MR vyšetreniu a psychiatrickej starostlivosti sa stav nedal presne uchopiť.

Pred nami stála čoraz náročnejšia otázka: „Čo sa vlastne deje?“
Situácia dospela až do bodu, kedy bol Quido tesne pred lumbálnou punkciou – ďalším invazívnym vyšetrením nervového systému. Na tú však už napokon nebolo potrebné ísť.

Lebo medzičasom prišlo niečo iné...

• Zlom: Keď niekto naozaj počúva.
• Zmeny, ktoré priniesol živý kontakt
• Ako to vnímame my – rodičia
• Ako to vníma Quido
• Odkaz na vedecké poznatky
• Výživa ako signál: podpora nervového systému cez metabolický posun

Zlom: Keď niekto naozaj počúva.

V rozhodujúcom momente sme sa spojili s terapeutom s nezvyčajným menom - Raasti.

Priniesol do stretnutí živú prítomnosť.  Naše prvé stretnutie bolo momentom, keď sme vnímali, že niekto naozaj počúva srdcom aj telom. Bez tlaku. Bez hodnotenia. Nie len telo. Nie len správanie. Ale celého človeka.

V stretnutiach postupne vznikal bezpečný priestor, v ktorom sa mohli konečne nadýchnuť.
A v tomto priestore sa niečo začalo pomaly meniť u nás aj nášho syna.

Zmeny, ktoré priniesol živý kontakt

Záchvaty, ktoré kedysi narúšali každý deň, dnes ustupujú ako ranná hmla, keď na ňu zasvieti slnko. Sú čoraz vzácnejšie a Quido ich dokáže lepšie rozpoznať i zvládnuť.

• Zlepšil sa jeho celkový fyzický aj psychický stav – cíti svoje telo, učí sa ho vnímať ako spojenca, nie ako zdroj strachu.
• Zmenil sa jeho životný štýl – prešiel na vedomé stravovanie, učí sa dýchať vedome, oddychovať, cítiť.
• Objavuje vnútorný pokoj a dôveru, ktorú predtým nepoznal.
• A čo je najkrajšie: dnes skáče akrobaticky na bicykli, s úsmevom.
  Ponára sa do ľadovej vody. Miluje pohyb. Je opäť plný života.Táto podpora mu umožňuje stabilizovať sa a rozvíjať novú rovnováhu.

Aj na diaľku – pri dôležitých momentoch alebo výletoch – dokázal Raasti cez online pripojenie vytvoriť ukotvenie a vnútornú istotu, ktorá pretrvávala aj po skončení video hovoru.

Ako to vnímame my – rodičia

„Prvýkrát sme mali pocit, že niekto chápe nielen symptóm, ale celé naše dieťa. Že ho vníma ako človeka, ktorý potrebuje bezpečie. Vnímame zmenu nielen u nášho syna, ale aj v nás. Učíme sa byť s dôverou tam, kde predtým vládol strach.“

Ako to vníma Quido

Raasti mi veľmi pomohol, čo sa týka môjho stavu. Bez neho by som určite nebol tam, kde som teraz. Odkedy som k nemu začal chodiť, zmenil sa môj jedálniček, čo mi asi pomáha najviac. Naučil som sa mnoho dychových aj fyzických cvičení. Viem, ako pracovať so svojím dychom a kedy ho a ako ho používať. Zmenil sa môj životný štýl – a za to ti nesmierne ďakujem, lebo som na tom so stravou bol veľmi zle. Týmto ti veľmi, ale naozaj veľmi ďakujem.

Príbeh: O potoku, ktorý prestal tiecť

Bol raz jeden horský potok, ktorý tiekol s ľahkosťou.

Poznal kamene, ktoré hladil. Poznal vtákov, ktorí z neho pili.
A poznal aj ticho hory ktorou tiekol.

Jedného dňa však narazil na veľké suché pole.
Slnko bolo ostré. Vietor nepríjemne hvízdal.
Zrazu zabudol, kam tečie.
A jeho voda sa začala strácať v zemi.

Potok sa zľakol.
„Strácam sa! Už netečiem ako predtým!“
Začal tlačiť silnejšie. Viac sa snažil. Viac sa hneval.
Ale čím viac tlačil, tým viac mizol.

Až raz započul hlas piesku:
„Ak chceš prejsť cez púšť, nemôžeš ísť ako potok.
Potrebuješ sa nechať zdvihnúť vetrom.“

Potok nerozumel, bol vyčerpaný.
Vzdal sa svojho zvyku a vzdal sa snahy.

V ten večer sa potok pomaly odparil.
A ráno ako para stúpal k oblohe.

O pár dní neskôr, ďaleko na druhej strane, začalo pršať.
A nový potok sa narodil.
Tiekol ďalej. A hoci bol iný, bol si vedomý svojho prameňa.

Možno aj Quido bol na chvíľu potokom, ktorý sa stratil v piesku.

A možno práve cez tú stratu,
cez uvoľnenie tlaku, cez prijatie, cez dych,
sa opäť vzniesol vetrom k svojej vlastnej prirodzenosti.

Odkaz na vedecké poznatky

Tento príbeh zároveň potvrdzuje aj to, čo dnes ukazujú najnovšie neurovedecké poznatky. Náš nervový systém potrebuje bezpečie, spolupatričnosť a možnosť voľne dýchať, aby mohol prejsť zo stavu ohrozenia do stavu relaxu.

Inými slovami zo stavu prežitia (survival mode), kde telo bojuje, utečie alebo sa stiahne do stavu prežívania v plnosti (resonant presence), kde sa môžeme cítiť, byť a rásť.

Tento prechod je jadrom nervovej regulácie, ktorú popisuje polyvagálna teória Dr. Stephena Porgesa – keď sa aktivuje ventrálna vetva vagového nervu, nastáva posun:
Z ostražitosti, úteku či znecitlivenia do otvorenosti, kontaktu a schopnosti byť s tým, čo je.

Telo sa relaxne a myseľ sa prestane točiť v slučke.

Podľa Polyvagálneho inštitútu je pocit bezpečia kľúčovým regulačným faktorom, ktorý umožňuje aktivovať „sociálnu vetvu“ autonómneho nervového systému – a tým aj schopnosť kontaktu, spolupráce, samoregulácie a zdravia.

Strava nie je len palivo, ale informácia pre mozog.
Výživa – stabilizujúca črevno-mozgovú os – výrazne ovplyvňuje duševnú rovnováhu, nálady, aj schopnosť nervového systému zvládať stres.

Keď sa telo cíti bezpečne a mozog dostáva to, čo potrebuje, zázrak sa nemusí tváriť ako zázrak.
“Obyčajné bytie”, ktoré sa konečne môže rozvinúť.

Neepileptické záchvaty ako neverbálny jazyk odporu a regulácie

Niektoré citlivé deti, vnútorné alebo vývojovo zranené – môžu nevedome využívať neepileptické záchvaty alebo kolapsové stavy ako stratégiu v situáciách, ktoré sú pre ne príliš náročné.

Tieto prejavy môžu byť neverbálnym výrazom nesúhlasu, preťaženia alebo volania o pozornosť. Telo tak reaguje tam, kde reč zlyhala. A najmä tam kde je strach niečo povedať nahlas.

Tento jav je adaptačný mechanizmus.

V hlbšej rovine ide o pokus nervového systému dieťaťa regulovať napätie a brániť sa situácii, ktorá presahuje jeho kapacitu zvládania. Dieťa tak môže napríklad „odpadnúť“, prestať vnímať alebo mať záchvat vždy, keď cíti tlak, konfrontáciu, alebo emocionálne ohrozenie.

Nejde o hru. Ide o stratégiu prežitia.

Niektoré deti si ju osvojili v prostredí, kde mali strach byť autentické. V takom prípade si telo vytvorilo alternatívny spôsob, ako zastaviť situáciu - fyzickou reakciou.

Táto telesná odpoveď je v súlade s poznatkami polyvagálnej teórie – ide o tzv. dorzálnu odpoveď vagového nervu. Keď nie je možný útek ani útok, nastáva kolaps, zmrazenie, odpojenie. Ak sa tento stav opakuje, môže sa z neho stať naučený vzorec.

Telo hovorí:
„Potrebujem spomaliť, niečo vo mne si žiada pozornosť.“

Práve preto je dôležité pristupovať k takýmto prejavom s rešpektom. Ticho tela často nesie hlas, ktorý potrebuje vypočuť.

Zmysluplný prístup spočíva v tom, že dieťaťu vytvoríme priestor:
– kde smie cítiť aj nesúhlas
– kde telesný signál skúmame s citlivosťou

Len tak sa môže telo uvoľniť z nútenej obrany a začať komunikovať aj inak – slovami, pohybom, pohľadom, dychom.

Tento proces vyžaduje čas a bezpečie.

Tvrdenie typu "klamal som, vymyslel som si to" je len časť pravdy. Môže ísť o obrannú reakciu, ktorá zakrýva hlbšie vrstvy zraniteľnosti, hanby alebo snahy ochrániť seba aj vzťahy, ktoré sú pre dieťa dôležité.

Tu sú niektoré kľúčové pohľady:

1. Nie je to lož v zmysle manipulácie, ale stratégia prežitia

Keď dieťa alebo mladý človek povie „vymyslel som si to“, často tým:

• chráni rodiča (napr. tým, že niečo nie je v poriadku doma),
• chce patriť do rodiny,
• snaží sa získať späť kontrolu, keď sa cíti zraniteľný,
• hanbí za svoju vlastnú citlivosť, strach či prejavy, ktorým nerozumie.

Takéto vyhlásenie môže byť regresívne správanie, návrat k „jednoduchému vysvetleniu“, ktoré zdanlivo všetko ukončí a upokojí okolie.

2. Niečo skutočné sa deje len je to často neverbálne alebo nespracované

Aj keď dieťa tvrdí, že si niečo „vymyslelo“, niečo v ňom to prežívalo reálne.
Telo môže reagovať bez jeho vedomia, najmä ak je zahltený, zmätený alebo nepochopený.

Záchvaty, bolesti, zážitky – to všetko môže byť forma somatického výrazu niečoho, čo ešte nemá slová.

3. "Vymyslené" niekedy znamená "už sa o tom nechcem rozprávať"

Pre mnohé deti je ľahšie povedať „vymyslel som si to“, než pokračovať v náročnej alebo bolestivej téme, ktorá nie je pochopená, alebo je zľahčovaná.

Tým si vytvárajú emocionálnu ochranu – zatvoria dvere, keď nevidia, že niekto počúva s jemnosťou a hlbokým záujmom.

4. Rešpekt k tomu, čo je za tým

Aj keby niektoré veci boli nepresné, preháňané, alebo „vymyslené“, je dôležité vnímať:

• čo ho k tomu viedlo,
• čo mu chýbalo,
• čo sa snažil získať, alebo vyjadriť,
• kedy sa cítil nevidený, nepochopený, alebo zmätený.

Otázka znie:
„Čo potreboval? A prečo to nedpovedal pokojne slovom?“

Telo a správanie detí často hovoria skôr symbolicky než logicky.

Našou úlohou je pochopiť posolstvo pod povrchom.

Výživa ako signál: podpora nervového systému cez metabolický posun

Nie je to len o tom, čo jeme, ale v akom metabolickom režime sa naše telo nachádza.
Telo totiž môže fungovať v dvoch základných stavoch spaľovania energie:

• Glukózový režim (dominantný pri častej konzumácii cukrov a sacharidov)
• Ketónový režim (aktivuje sa pri obmedzení sacharidov a dostatočnom príjme zdravých tukov)

V ketóze telo premieňa tuky na ketónové telieska, ktoré slúžia ako alternatívny a veľmi stabilný zdroj energie – najmä pre mozog.
Ketóny nielenže znižujú neurozápal, ale aj stabilizujú neurálnu aktivitu, zlepšujú náladu, pozornosť a celkovú mozgovú plasticitu. Práve preto sa využívajú pri niektorých neurologických diagnózach.

Keď sme u Quida začali cieľavedome pracovať so stravou,
zmenou sa podporil prirodzený metabolický prechod do jemného stavu ketózy, v ktorom sa jeho nervový systém cítil odľahčený, pokojnejší, schopný integrácie. Mozog  sa prestal topiť v glukózovej hojdačke a začal dýchať v rytme stability a jemnosti.

Tým sa potvrdzuje aj čoraz silnejší poznatok súčasnej neurovedy:
Metabolický pokoj je základom psychického pokoja.
Strava je viac než kalórie – je to jazyk, ktorým hovoríme k nášmu mozgu.

Buďte súčasťou transformácie prístupu k zdraviu a liečeniu

Ak vás tento príbeh oslovil, možno nie ste sami.
Lebo kto z nás nezažil bolesť tela, vnútorné stiahnutie, vyčerpanie vo vzťahoch, alebo len hlbokú túžbu po bezpečí a bytí?

Tieto témy sa týkajú každého živého človeka, ktorý sa chce zhlboka nadýchnuť aj keď je v napätí v našej "slušnej a zároveň toxickej spoločnosti.

Body Mind Unity Kongres – Praha 2025

Pozvánka na výnimočné miesto.
Medzinárodný kongres Body Mind Unity sa zameriava na prepojenie tela a mysle prostredníctvom neurovied, psychológie a somatiky. Účastníci budú mať príležitosť vypočuť si prednášky a zúčastniť sa workshopov vedených svetovo uznávanými odborníkmi, ako sú neurovedci, lekári, psychológovia a psychoterapeuti. Podujatie je určené nielen pre odborníkov z oblastí zdravotníctva, psychológie či vzdelávania, ale aj pre širokú verejnosť so záujmom o osobný rozvoj a sebapoznanie.

🗓 16.–18. máj 2025
Cubex Centrum, Praha – liečivé srdce Európy
bodymindunity.com/kongres-jaro-2025

Zaujíma ťa, ako sa dá uzdravenie podporiť aj inak než cez lieky?

V OZ Relax a Šport sa venujeme telu, mysli aj nervovému systému ako celku.

Kontaktuj ma a dohodni si individuálnu konzultáciu.

www.ozrelaxasport.com

Sleduj ma aj na Facebooku a Instagrame – OZ Relax a Šport

Ak tento príspevok s tebou rezonuje, zdieľaj ho, alebo zanechaj svoj komentár.