Vedomie a vnímanie

Autor: Raasti | 20. júl 2025 🟦 Slovenská verzia

Poznaj sám seba (Know Thyself) a čo to vlastne znamená v kontexte vedomia?

Tento staroveký nápis z chrámu v Delfách sprevádza ľudstvo tisícročia. Dnes, v dobe neurovied, umelej inteligencie a pokročilého zobrazovania mozgu, však táto výzva nadobúda nový význam:
Kto je ten, kto vie? Kto vníma, cíti, rozmýšľa?
A čo to vlastne vedomie je?

Cez obmedzenia mysle k podstate reality

Keď sa pozrieme na rozkvitnutú lúku, počujeme šum vetra alebo ochutnáme čerstvé ovocie, zdá sa, že svet je presne taký, aký ho vnímame. No je to naozaj tak? Čo ak je naše vnímanie len akýmsi „virtuálnym nastavením“, ktorý nám ukazuje len obmedzenú verziu reality? V tomto článku sa ponoríme do fascinujúceho sveta vnímania a vedomia, preskúmame, ako naša myseľ filtruje realitu, a zamyslíme sa nad tým, či je možné prekročiť tieto hranice a dotknúť sa podstaty samotného bytia.

Čo je vnímanie a ako funguje?

Vnímanie je proces, ktorým naša myseľ spracováva informácie zo zmyslov ako zrak, sluch, hmat, chuť a čuch a vytvára z nich obraz sveta. Na prvý pohľad sa zdá, že tento obraz je presný odraz reality. Neurovedy nám ukazujú, že vnímanie je skôr aktívna konštrukcia než pasívne prijímanie. Naše zmysly zachytávajú len úzky výsek informácií z okolitého sveta, a myseľ ich filtruje, triedi a interpretuje na základe našich skúseností, očakávaní a kultúrneho pozadia.

Čo je VR headset?

VR headset (headset pre virtuálnu realitu) je nositeľné zariadenie, ktoré pokrýva oči a niekedy aj uši, aby používateľa ponorilo do simulovaného digitálneho prostredia virtuálnej reality.

• Displeje: Obsahuje obrazovky (jeden alebo dva displeje) umiestnené blízko očí, ktoré zobrazujú 3D obrazy, čím vytvárajú ilúziu pohlcujúceho sveta.
• Senzory: Sledujú pohyby hlavy a niekedy aj tela, aby sa virtuálne prostredie prispôsobilo pohybom používateľa v reálnom čase.
• Zvuk: Mnohé VR headsety majú priestorový zvuk, ktorý zvyšuje pocit prítomnosti vo virtuálnom svete.
• Ovládače: Niektoré modely obsahujú ručné ovládače alebo senzory na interakciu s virtuálnym prostredím.

Keď si nasadíme VR headset a hráme hru, môžeme sa „prechádzať“ po virtuálnom lese, vidieť stromy a počuť spev vtákov, hoci v skutočnosti sedíme v obývačke. Virtuálna realita je však len simulácia a nie „skutočný“ svet, ale jeho umelá reprezentácia, obmedzená technológiou a dizajnom softvéru.

Predstavme si svoju myseľ ako VR headset. Keď vidíme strom, naše oči zachytia len určitý rozsah svetelných vĺn nevidíme ultrafialové ani infračervené spektrum, ktoré vnímajú iné živočíchy. Naša zraková kôra spracováva dvojrozmerný obraz z očí a vytvára trojrozmerný model, pričom „vypĺňa“ slepé miesta, ako je napríklad slepá škvrna v oku. Optické ilúzie jasne ukazujú, že mozog niekedy interpretuje údaje nesprávne, aby vytvoril zmysluplný obraz. Vnímanie je teda skôr umelecká rekonštrukcia než fotografia reality.

Obmedzenia mysle a virtuálna realita nášho vnímania

Naša myseľ je úžasný nástroj, no zároveň je ako okuliare s farebnými šošovkami a mení to, čo vidíme. Tieto „šošovky“ sú naše zmyslové a kognitívne limity, ktoré obmedzujú, ako vnímame svet. Poďme sa pozrieť na hlavné obmedzenia:

1. Zmyslové limity

Ľudské zmysly zachytávajú len úzku časť reality.

• Zrak: Nevidíme polarizované svetlo ako včely ani ultrazvukové frekvencie ako netopiere.
• Sluch: Nepočujeme infračervené zvuky, ktoré registrujú niektoré zvieratá.
• Chuť a čuch: Tieto zmysly sú silne ovplyvnené našimi spomienkami a kontextom, čo znamená, že dvaja ľudia môžu vnímať tú istú chuť úplne odlišne.
• Dotyk (hmat)
  Naša koža je najväčší zmyslový orgán. Vnímame cez ňu teplotu, tlak, vibrácie, textúru aj bolesť.
  Jemný dotyk uvoľňuje oxytocín – hormón bezpečia a dôvery.
  Naopak, náhly alebo nečakaný dotyk môže spustiť obranný alebo stresový mechanizmus tela.

Menej známe zmysly

Propriocepcia je vnímanie polohy a pohybu vlastného tela.
Vďaka nej vieme, kde sa nachádzajú naše končatiny, aj keď sa na ne nepozeráme.

Vestibulárny zmysel je rovnováha a orientácia v priestore.
Pomáha nám udržať stabilitu, koordináciu a rozpoznať smer pohybu.

Interocepcia je vnímanie vnútorných stavov tela.
Zahŕňa pocity ako hlad, smäd, srdcový tep, napätie, chlad alebo vnútorný pokoj.

Môžeme teda povedať

• Exterocepcia = vnímanie vonkajšieho sveta (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat)
• Interocepcia = vnímanie vnútorného stavu tela (napätie, dych, srdce, hlad...)
• Propriocepcia = vnímanie pohybu a polohy tela
• Vestibulárny systém = vnímanie rovnováhy a pohybu v priestore

2. Kognitívne skreslenia

Naše vnímanie nie je len o zmysloch ale je ovplyvnené aj mysľou. Očakávania, emócie a kultúrne pozadie formujú, ako interpretujeme svet. Napríklad, ak sme nervózni, neutrálny výraz tváre druhého človeka môžeme vnímať ako hrozivý. Tieto skreslenia ukazujú, že vnímanie je subjektívne.

3. Subjektívno-objektová dualita

Vnímanie predpokladá oddelenie „ja“ ako pozorovateľ a „svet“ ako pozorované. Keď vidíme kvet, vidíme ho z určitého uhla pohľadu, čo znamená, že sme od neho oddelení. Táto dualita je základom vnímania, no zároveň nás obmedzuje, pretože bráni priamemu poznaniu reality.

Filozof Immanuel Kant rozlišoval medzi fenomenálnym svetom (svet, ako sa nám javí) a numenálnym svetom (realita sama o sebe). Naša myseľ nám ukazuje len fenomenálnu verziu, filtrovanú cez zmysly a kognitívne procesy. Skutočná realita nám zostáva skrytá.

Predstavme si našu myseľ ako kino, v ktorom sa premieta film reality. Naše zmysly sú ako objektív kamery, ktorý zachytáva len časť scény obmedzenú uhlom pohľadu, svetlom a tieňmi. Náš mozog je ako strihač, ktorý vyberá, upravuje a zostriháva tieto zábery do súvislého príbehu, pridáva farby, zvuky a emócie na základe našich skúseností a očakávaní. Premietacie plátno je naše vnímanie a to, čo vidíme, je výsledný film, no nie realita, iba jej interpretácia.

Vedomie je však ako svetlo projektora. Bez neho by žiadny film neexistoval, je to základ, ktorý umožňuje, aby sa čokoľvek premietalo. Film (naše vnímanie) je plný farieb, tvarov a drámy, no svetlo samotné je čisté, nemenné a neobmedzené. Ak by sme vypli strihača (našu myseľ) a sústredili sa len na svetlo (vedomie), mohli by sme zažiť realitu bez filtrov – nie ako príbeh na plátne, ale ako čistú prítomnosť.

„Pýtať sa, ako mozog vytvára vedomie, je ako pýtať sa, ako filmové plátno vytvára film. Plátno tu je a film je len pohyb svetla na jeho povrchu.“

Táto metafora vystihuje kľúčové myšlienky článku

• Obmedzenia našej mysle: Film je len úryvok reality, obmedzený „kamerou“ našich zmyslov a „strihom“ našej mysle.
• Subjektívnosť nášho vnímania: Každý z nás vidí mierne odlišný film, ovplyvnený vlastným „strihačom“ (skúsenosti, emócie, kultúra).
• Naše vedomie ako základ: Svetlo projektora je prítomné bez ohľadu na to, aký film sa premieta, a predstavuje neobmedzenú podstatu bytia.
• Prekročenie obmedzení: Meditácia a sebapozorovanie sú ako vypnutie premietačky a uvedomenie si svetla samotísica, čo nám umožňuje nahliadnuť za ilúziu filmu.

Svetlo za mysľou

Ak je myseľ ako VR headset, čo je vedomie? Vedomie je základná uvedomelosť, ktorá umožňuje, aby vôbec nejaké vnímanie bolo. Je ako plátno, na ktorom myseľ maľuje svoje obrazy. Bez vedomia by nebolo nikoho, kto by videl kvet, počul hudbu alebo cítil vôňu kávy. No je vedomie samo o sebe obmedzené mysľou?

Mnohé filozofické a spirituálne tradície, ako Advaita Vedanta či Zen, tvrdia, že vedomie je neobmedzené a sebapoznávajúce. Nie je závislé od mysle ani zmyslov, aby „poznalo“ samo seba. Myseľ je prejav vedomia, ktorým vedomie zažíva samo seba vo forme myšlienok, obrazov a zážitkov.

„Myseľ sa objavuje vo vedomí a je jeho nástrojom len z pohľadu javu, nie z pohľadu pravdy. V skutočnosti je všetko len vedomie.“

Predstavme si vedomie ako čisté svetlo a myseľ ako farebné sklo, cez ktoré toto svetlo prechádza. Sklo mení svetlo na rôzne farby a tvary, no samo svetlo zostáva nezmenené.

V čistom stave je vedomie bez duality – nie je tu „ja“, ktoré niečo zažíva, ani „svet“, ktorý je zažívaný. Je to jednoducho bytie, čistá uvedomelosť. To je dôvod, prečo vedomie „nemá zážitky“. Skúsenosti vyžadujú oddelenie, ktoré je konštrukciou mysle.

Vedomie nie je niečo, čo vlastníme – je to to, čím sme. Tvrdenie 'moje vedomie' je ako povedať 'moje ja' a je to zbytočné zdvojenie. Vedomie je jediná realita všetkého, čo je.“

Používame „naše vedomie“ len ako jazykovú pomôcku, aby sme komunikovali v svete slov.
V skutočnosti neexistuje „my“ a „vedomie“ ako dve veci.
Existuje iba vedomie, ktoré si v sebe uvedomuje svoj vlastný prejav ako „ja“ a svet.

Slnečný lúč a slnko

Každý lúč slnka je prejavom samotného slnka.
Povedať „moje svetlo“ by znelo zvláštne lebo svetlo je prirodzenou podstatou lúča.
Podobne aj my, keď povieme „moje vedomie“,
je to vedomie samo, ktoré si uvedomuje seba ako lúč v priestore a čase.

Môže vedomie vnímať svet priamo?

V bežnom zmysle nie. Vnímanie, ako ho poznáme, je proces sprostredkovaný mysľou a zmyslami. Aby sme videli strom, potrebujeme oči, zrakovú kôru a kognitívne procesy, ktoré údaje spracujú. Bez týchto nástrojov by vedomie nemalo „obraz“ stromu, pretože obraz je konštrukciou mysle.

No čo ak by sme „zložili“ tento VR headset? Mystické tradície hovoria o neduálnom uvedomení, kde sa rozdiel medzi subjektom a objektom rozpúšťa. V tomto stave nie je nikto, kto by „videl“ strom, ani strom, ktorý je videný. Je len jednota, čisté bytie. Takéto uvedomenie je možné dosiahnuť cez meditáciu, introspekciu alebo hlboké filozofické bádanie.

Môže vedomie poznať samo seba?

Skúsiť poznať vedomie cez myseľ je ako pokus vidieť svoje vlastné oči bez zrkadla. Myseľ je obmedzená dualitou a rozdeľuje svet na „ja“ a „to“. Môže reflektovať obsahy vedomia (myšlienky, pocity, vnemy), ale nemôže zachytiť vedomie samo, pretože vedomie je to, čo umožňuje mysli existovať.
Nepozorovateľný subjekt všetkého, a teda nemôže byť zachytené ako objekt mysle.

Podľa tradícií ako Advaita Vedanta je vedomie sebapoznávajúce čiže nepotrebuje vonkajší prostriedok, aby sa poznalo. Je ako slnko, ktoré svieti samo od seba a osvecuje aj seba. Je to jeho kvalita a prejav zároveň, nepotrebuje iný zdroj svetla, aby bolo videné. Meditačné praktiky často smerujú k stíšeniu mysle, aby vedomie mohlo spočívať vo svojej vlastnej povahe, bez obmedzení duality.

Ako presiahnuť obmedzenia mysle?

Ak je vnímanie obmedzené a vedomie neobmedzené, ako môžeme tieto poznatky využiť v každodennom živote?

1. Všímavosť a meditácia
   Praktiky všímavosti pomáhajú uvedomiť si, ako myseľ filtruje realitu. Skúste 10 minút denne sedieť v tichu, sústrediť sa na dych a pozorovať svoje myšlienky bez posudzovania. Postupne si všimnete, ako sa vaše vnímanie mení, keď myseľ utícha.
2. Sebapozorovanie
   Všímaj si, ako tvoje emócie, očakávania či minulé skúsenosti ovplyvňujú vnímanie. Napíš si denník o situáciách, kde si niekoho nesprávne pochopil kvôli vlastným predsudkom.
3. Filozofické bádanie
   Skúmaj otázky ako „Kto som ja?“ alebo „Čo je realita?“. Čítaj diela ako Tao Te Ching od Lao-c’a alebo Ashtavakra Gita, ktoré ponúkajú hlboké vhľady do neduálneho vedomia.
4. Neuroplasticita
   Mozog je prispôsobivý a dá sa trénovať, aby bol menej ovplyvnený skresleniami. Napríklad, vystavuj sa rôznym pohľadom na svet, aby sa ti rozšírilo vnímanie.