Súcit voči sebe a druhým
Čo odlišuje súcit od empatie? O piatich úrovniach súcitu v Compassionate Inquiry, sebasúcite a schopnosti zostať pri utrpení s ľudskosťou.
Súcit začína schopnosťou všimnúť si utrpenie a zostať v kontakte s človekom, ktorý ho prežíva. Prináša citlivosť, porozumenie a motiváciu reagovať spôsobom, ktorý podporuje dôstojnosť a zmiernenie utrpenia.
Niekedy smeruje k druhému človeku. Inokedy k nám samým.
V oboch prípadoch môže vytvárať priestor pre ľudskosť, zvedavosť, pravdivosť a vedomú voľbu ďalšieho kroku.
Súcit môže byť jemný aj pevný. Jeho podstatou je spôsob, akým sa stretávame s utrpením.
Čo je súcit?
Psychológia používa viacero definícií súcitu. Napriek rozdielom sa opakovane objavuje niekoľko spoločných prvkov.
Systematický prehľad Straussovej a kolegov opísal päť zložiek: rozpoznanie utrpenia, uvedomenie si jeho ľudskej univerzálnosti, emocionálne spojenie, schopnosť zostať s nepríjemnou skúsenosťou a motiváciu konať v prospech zmiernenia utrpenia.
Novšie psychologické a neurovedecké modely tiež zdôrazňujú, že súcit zahŕňa emocionálne, kognitívne, vzťahové aj motivačné procesy.
Súcit teda zahŕňa viac než samotné precítenie bolesti. Obsahuje aj spôsob, akým sa k nej vzťahujeme a čo nás vedie urobiť ďalej.
Empatia a súcit sú príbuzné, no rozdielne procesy
Empatia nám môže umožniť porozumieť tomu, čo druhý človek prežíva, alebo s jeho skúsenosťou emocionálne rezonovať.
Súcit pridáva ďalší prvok: starostlivú orientáciu a motiváciu podporiť človeka v kontakte s jeho utrpením.
Výskum zároveň rozlišuje empatické zdieľanie bolesti od osobnej tiesne. Pri intenzívnom kontakte s utrpením druhých môže človek niekedy začať prežívať vlastné zahltenie.
Experimentálne štúdie compassion training naznačujú, že tréning súcitnej orientácie môže podporovať pozitívnejšie emočné naladenie a prosociálne správanie.
Empatia: rozumiem alebo emocionálne zachytávam skúsenosť druhého.
Súcit: vnímam utrpenie a zároveň sa orientujem k starostlivej odpovedi.
Osobná tieseň: kontakt s utrpením druhého výrazne aktivuje moje vlastné prežívanie a pozornosť sa presúva k zvládnutiu vlastnej záťaže.
Päť úrovní súcitu v Compassionate Inquiry
Gábor Maté používa vo svojom terapeutickom rámci päť úrovní súcitu.
Compassionate Inquiry s týmto modelom pracuje aj v súčasnom profesionálnom výcviku.
Maté ho pôvodne predstavil ako svoju pracovnú definíciu súcitu. Preto ho môžeme chápať ako klinickú a pedagogickú mapu, ktorá pomáha skúmať kvalitu kontaktu s druhým človekom.
Vedecké tvrdenia o súcite zároveň čerpáme zo samostatnej výskumnej literatúry.
Obyčajný ľudský súcit
Vidíme človeka, ktorý trpí, cítime záujem a želáme si, aby sa jeho utrpenie zmiernilo.
Môže ísť o veľmi jednoduchú reakciu: zastaviť sa, podať ruku, zostať chvíľu pri človeku alebo ponúknuť konkrétnu pomoc.
Súcit porozumenia
K starostlivosti sa pridáva zvedavosť.
Pýtame sa, aké skúsenosti, okolnosti alebo potreby súvisia s tým, čo človek práve prežíva.
Pozornosť sa posúva od rýchleho hodnotenia k širšiemu kontextu.
Súcit rozpoznania
V skúsenosti druhého rozpoznávame spoločnú ľudskosť.
Strach, hanba, smútok, túžba po spojení či potreba ochrany patria k ľudskému repertoáru.
Tento pohľad môže zmenšiť odstup medzi „mnou“ a „človekom s problémom“.
Súcit pravdy
Starostlivosť môže obsahovať aj jasnosť a pravdivú spätnú väzbu.
Ak niekoho správanie prináša dôsledky jemu alebo ľuďom okolo, súcit môže vytvoriť priestor pomenovať to otvorene.
Dôležitá zostáva epistemická pokora: prinášame svoju perspektívu, pozorovanie a otázku.
Tak môže vzniknúť pevnosť spolu s rešpektom k autonómii druhého človeka.
Súcit možnosti
Človeka vnímame v širšom obraze než cez jeho aktuálne utrpenie, symptóm alebo adaptáciu.
Môžeme rozpoznávať jeho kapacitu učiť sa, meniť sa, vytvárať nové možnosti a nachádzať vlastné zdroje.
Nádej tu funguje ako otvorený priestor, v ktorom tempo a smer zostávajú v rukách samotného človeka.
Týchto päť úrovní môžeme používať ako otázky pre vlastný kontakt:
Vidím utrpenie? Som zvedavý na jeho kontext? Rozpoznávam spoločnú ľudskosť? Dokážem priniesť jasnosť? Vidím v človeku aj jeho možnosti?
Takto model získava hodnotu ako praktický rámec pre terapeutickú aj každodennú komunikáciu.
Súcit pravdy môže obsahovať aj hranice
Súcitná odpoveď môže byť veľmi jemná. Rovnako môže byť jasná a pevná.
Človeku môžeme rozumieť a zároveň pomenovať dopad jeho správania.
Môžeme cítiť starostlivosť a zároveň chrániť svoj čas, telo, energiu alebo vzťahové hranice.
Môžeme povedať:
„Rozumiem, že ťa to veľmi zasiahlo. Chcem počuť, čo sa v tebe deje.“
„Zároveň potrebujem, aby sme spolu hovorili spôsobom, v ktorom sa môžeme obaja počúvať.“
Porozumenie a zodpovednosť môžu existovať v jednom rozhovore.
Súdenie má viac možných zdrojov
Ľudský mozog priebežne kategorizuje, porovnáva a vyhodnocuje informácie.
Rýchly súd môže čerpať z predchádzajúceho učenia, sociálnych noriem, aktuálnej emócie, očakávaní, skúsenosti, pocitu ohrozenia aj potreby rýchlo sa zorientovať.
V konkrétnom človeku môže mať hodnotenie aj ochrannú funkciu. V inom prípade môže ísť predovšetkým o naučený spôsob interpretácie.
Súcitná zvedavosť preto môže položiť otázku:
Čo sa vo mne práve deje, keď tohto človeka alebo seba takto hodnotím?
Už samotná otázka môže rozšíriť perspektívu a vytvoriť viac priestoru medzi prvým hodnotením a ďalšou reakciou.
Sebasúcit: rovnaká ľudskosť obrátená k sebe
Kristin Neff definuje sebasúcit ako podporujúci spôsob, akým sa k sebe vzťahujeme počas bolesti, zlyhania, nedostatočnosti alebo náročnej životnej situácie.
Jej model pracuje s troma podpornými kvalitami:
- láskavosť k sebe počas náročnej skúsenosti,
- spoločná ľudskosť, teda uvedomenie, že zraniteľnosť a nedokonalosť patria k ľudskému životu,
- všímavosť, ktorá pomáha zachytiť skúsenosť s väčšou perspektívou.
Model zároveň sleduje opačné tendencie: sebakritiku, izoláciu a nadmerné stotožnenie s nepríjemnou skúsenosťou.
Sebasúcit môže existovať spolu so zodpovednosťou, učením a motiváciou meniť svoje správanie.
Čo o sebasúcite ukazuje výskum?
Výskum sebasúcitu za posledné dve desaťročia výrazne narástol.
Vyšší sebasúcit sa v observačných štúdiách spája s priaznivejšími ukazovateľmi psychickej pohody a s nižšou mierou psychického distresu.
Dôležité je rozlišovať koreláciu a účinok intervencie.
Meta-analýza 56 randomizovaných štúdií intervencií zameraných na sebasúcit našla malé až stredné priaznivé účinky na depresívne symptómy, úzkosť a stres bezprostredne po intervencii.
Pri neskoršom sledovaní boli efekty menšie a autori zároveň hodnotili celkové riziko skreslenia zahrnutých štúdií ako vysoké.
Najpresnejšie teda môžeme povedať, že tréning sebasúcitu predstavuje sľubný psychologický prístup, pričom ďalší kvalitný výskum pomáha spresňovať veľkosť a trvanie jeho účinkov.
Súcit a telo
Náročná skúsenosť sa môže prejaviť v dychu, srdcovom rytme, svalovom napätí, držaní tela alebo ďalších telesných signáloch.
Kontakt s týmito signálmi môže priniesť informáciu o intenzite nášho aktuálneho prežívania.
Keď sa objaví sebakritika, môžeme si napríklad všimnúť, ako sa mení dych, brucho, hrudník alebo svalové napätie.
Telesná pozornosť tak môže podporiť rozpoznanie okamihu, v ktorom chceme zmeniť spôsob, akým sa k sebe vzťahujeme.
Telo prináša signály. Súcit ovplyvňuje spôsob, akým sa s nimi stretávame.
Súcit môže meniť spôsob, akým sme pri bolesti
Pri utrpení sa často objavuje impulz niečo okamžite vyriešiť, vysvetliť alebo zmeniť.
Niekedy je vhodná konkrétna pomoc. Niekedy pravdivá spätná väzba. Niekedy hranica. A niekedy prítomnosť, ktorá dáva človeku priestor cítiť, pomenovať a porozumieť vlastnej skúsenosti.
Súcit potom znamená citlivo rozpoznávať, čo tento konkrétny okamih potrebuje.
Keď si všimneš náročnú emóciu alebo silnú sebakritiku, môžeš skúsiť štyri otázky:
- Čo práve prežívam? Pomenuj emóciu, myšlienku alebo telesný pocit.
- Čo je na tejto skúsenosti ľudské? Pripomeň si, že zraniteľnosť, chyby a neistota patria k životu človeka.
- Ako by som sa prihovoril človeku, na ktorom mi záleží? Všimni si tón, ktorý by si použil.
- Aký láskavý a zodpovedný krok môžem urobiť teraz? Môže ním byť odpočinok, rozhovor, hranica, ospravedlnenie, konkrétna akcia alebo chvíľa priestoru.
Súcit v terapeutickom vzťahu
V terapii môže súcit vytvárať kvalitu kontaktu, v ktorej človek získava viac priestoru skúmať vlastnú skúsenosť.
Zvedavosť môže rozšíriť porozumenie. Rozpoznanie spoločnej ľudskosti môže zmenšiť hanbu. Pravdivosť môže priniesť jasnosť. Videnie možností môže podporiť autonómiu a nádej.
Terapeutický súcit zároveň zahŕňa rešpekt k hraniciam, tempu a vlastným zdrojom klienta.
Súcit môže vytvárať podmienky pre skúmanie a nové učenie. Samotný proces zmeny zostáva jedinečný pre každého človeka.
Ako vyzerá môj vnútorný hlas, keď urobím chybu?
Čo sa zmení, keď k sebe prinesiem rovnakú ľudskosť, akú prirodzene ponúkam blízkemu človeku?
Kde v mojom živote súcit potrebuje jemnosť?
Kde potrebuje jasnosť alebo hranicu?
Čo dokážem vidieť za správaním človeka a zároveň zostať v kontakte s jeho zodpovednosťou?
Súcit ako spôsob videnia
Súcit môže začať jednoduchým rozpoznaním: tento človek práve niečo nesie.
Potom môže prísť zvedavosť, porozumenie, spoločná ľudskosť, pravdivosť a schopnosť vidieť možnosti.
Rovnaký pohyb môžeme obrátiť aj k sebe.
Súcit tak spája jemnosť s pevnosťou, ľudskosť so zodpovednosťou a prítomnosť s možnosťou ďalšieho kroku.
Priestor pre súcitné skúmanie vlastnej skúsenosti
Individuálne sedenie vytvára priestor skúmať emócie, telesné reakcie, vzťahové vzorce a vnútorný dialóg so zvedavosťou, presnosťou a rešpektom k vlastnému tempu.
Spoznať individuálnu spoluprácu
Definícia súcitu
Clinical Psychology Review, 47, 15–27. DOI: 10.1016/j.cpr.2016.05.004. PMID: 27267346. Systematický prehľad definícií a merania súcitu.
Trends in Cognitive Sciences, 28(6), 504–516. DOI: 10.1016/j.tics.2024.04.005. PMID: 38734530. Súčasný interdisciplinárny rámec rozlišujúci súcit, empatiu a sympatiu.
Päť úrovní súcitu
Oficiálny program Compassionate Inquiry, ktorý zahŕňa Five Levels of Compassion, self-compassion, fierce compassion, compassion fatigue a súvisiace terapeutické témy.
Empatia, súcit a tréning súcitu
Social Cognitive and Affective Neuroscience, 9(6), 873–879. DOI: 10.1093/scan/nst060. PMID: 23576808. Experimentálna štúdia rozlišujúca emočné dôsledky empathy training a compassion training.
Psychological Science, 24(7), 1171–1180. DOI: 10.1177/0956797612469537. PMID: 23696200. Experimentálna štúdia krátkodobého tréningu súcitu, prosociálneho správania a neurálnych reakcií.
Sebasúcit
Annual Review of Psychology, 74, 193–218. DOI: 10.1146/annurev-psych-032420-031047. PMID: 35961039. Rozsiahly prehľad teórie, merania, výskumu a intervencií zameraných na sebasúcit.
Mindfulness. DOI: 10.1007/s12671-023-02148-x. PMID: 37362192. Meta-analýza 56 randomizovaných štúdií intervencií zameraných na sebasúcit.