Čo vlastne je skúsenosť?
Čo z toho, čo prežívame, je priamy vnem a čo už interpretácia? O tele, emóciách, pamäti, očakávaniach a schopnosti rozlišovať skúsenosť od príbehu, ktorý jej dávame.
„Toto je moja skúsenosť.“ Táto veta má svoju váhu. Hovorí o niečom, čo človek skutočne cítil, vnímal, myslel alebo prežil.
Zároveň otvára zaujímavú otázku: čo všetko vlastne skúsenosť obsahuje?
Je to to, čo zachytia naše zmysly? Telesný pocit? Emócia? Spomienka? Význam, ktorý situácii dávame? Alebo príbeh, ktorý z nej neskôr vytvoríme?
Odpoveď môže znieť: všetko toto sa môže stať súčasťou skúsenosti.
Prežívanie je skutočné ako prežívanie. Význam, príčina a tvrdenie o vonkajšej realite sú ďalšie vrstvy, ktoré môžeme skúmať.
Skúsenosť vzniká vo vzťahu medzi človekom a svetom
Nervový systém neustále prijíma informácie z okolitého prostredia aj zvnútra tela.
Svetlo dopadá na sietnicu. Zvukové vlny aktivujú sluchový systém. Receptory prinášajú informácie o polohe tela, teplote, dotyku, napätí, dychu, srdcovom rytme a stave vnútorných orgánov.
Z týchto signálov vzniká vnímaná skúsenosť prostredníctvom rozsiahleho spracovania v nervovom systéme.
Pozornosť, kontext, predchádzajúce učenie a očakávania pritom môžu ovplyvňovať, ktoré informácie získajú väčšiu váhu a ako ich vnímame.
Už samotné vnímanie je aktívny proces. Prakticky preto pracujeme skôr s rôznymi úrovňami interpretácie než s jednou úplne „surovou“ vrstvou reality.
Keď poviem: „cítim tlak na hrudi“, opisujem telesnú skúsenosť.
Keď poviem: „tlak na hrudi znamená, že sa niečo zlé stane“, pridávam interpretáciu a predikciu.
Obe vrstvy patria k tomu, čo práve prežívam. Každá však odpovedá na inú otázku.
Päť vrstiev, ktoré je užitočné rozlišovať
Nasledujúca mapa predstavuje praktický spôsob skúmania skúsenosti. Jednotlivé vrstvy sa v skutočnom živote neustále prelínajú.
Vnem
Čo vidím, počujem, cítim dotykom alebo zachytávam iným zmyslom?
Aj zmyslové vnímanie je už výsledkom spracovania informácií, pozornosti a kontextu.
Telesná skúsenosť
Čo sa deje vo vnútri tela?
Môžeme vnímať dych, srdcový rytmus, napätie, teplo, chlad, tlak, pohyb alebo stav vnútorných orgánov.
Proces vnímania a interpretácie signálov zvnútra tela označujeme pojmom interocepcia.
Emócia
Situácia môže byť sprevádzaná strachom, radosťou, hnevom, smútkom, hanbou, odporom alebo ďalšími emočnými stavmi.
Výskum ukazuje, že významnú úlohu zohráva spôsob, akým človek situáciu hodnotí: napríklad jej novosť, kontrolovateľnosť, význam pre vlastné ciele alebo vzťah k očakávaniam.
Interpretácia
Myseľ vytvára význam: „Čo sa deje?“ „Prečo sa to deje?“ „Čo to znamená pre mňa?“
Odpoveď môže čerpať zo súčasnej situácie, minulého učenia, kultúry, vzťahov, očakávaní a presvedčení.
Príbeh a záver
Z jednotlivých prvkov môžeme vytvoriť širší príbeh: o sebe, o druhom človeku, o vzťahu alebo o svete.
Príbeh nám pomáha organizovať skúsenosť a vytvárať kontinuitu. Zároveň predstavuje vyššiu úroveň inferencie, pri ktorej vzniká väčší priestor pre viacero možných výkladov.
Jedna situácia, viac vrstiev
Pošlem správu človeku, na ktorom mi záleží. Dve hodiny neprichádza odpoveď.
Pozorovanie: správa zostáva dve hodiny bez odpovede.
Telo: tlak v hrudi, zrýchlený tep.
Emócia: neistota alebo strach.
Interpretácia: „Asi som niečo pokazil.“
Širší príbeh: „Keď sa k niekomu priblížim, nakoniec ma odmietne.“
Každá z týchto vrstiev prináša informáciu. Ich rozlíšenie zároveň ukazuje, kde máme priestor pre ďalšie zisťovanie.
Vnímanie pracuje aj s očakávaním
Predchádzajúca skúsenosť pomáha nervovému systému orientovať sa v nových situáciách.
Ak určitý obraz, zvuk alebo sociálna situácia opakovane znamenali niečo dôležité, mozog môže túto informáciu využiť pri spracovaní ďalšej podobnej situácie.
Výskum percepcie ukazuje, že očakávania môžu meniť spracovanie zmyslových informácií aj perceptuálne rozhodovanie.
Jedným z vplyvných rámcov, ktorý sa snaží tieto procesy vysvetliť, je predictive processing.
Jeho modely opisujú mozog ako systém, ktorý kombinuje prichádzajúce informácie s predchádzajúcimi očakávaniami a priebežne svoje modely aktualizuje.
Predictive processing označuje širokú rodinu teórií. Niektoré všeobecné myšlienky majú dobrú empirickú podporu, zatiaľ čo konkrétne algoritmické modely, ako predictive coding alebo active inference, zostávajú predmetom aktívneho testovania a odbornej diskusie.
V tomto článku ho preto používam ako jeden z užitočných vedeckých rámcov, nie ako jediný definitívny opis vnímania.
Emócia vzniká v sieti, nie v jednom centre
Staršie populárne vysvetlenia často priraďovali amygdale strach, hipokampu pamäť a prefrontálnej kôre racionalitu či príbeh.
Súčasná neuroveda pracuje s podstatne prepojenejším obrazom.
Amygdala, hipokampus, insula, prefrontálne oblasti, cingulárna kôra a ďalšie štruktúry sa zapájajú do rozsiahlych, dynamicky sa meniacich sietí.
Jedna oblasť môže prispievať k viacerým funkciám a jedna psychologická funkcia môže využívať mnoho oblastí súčasne.
Preto je presnejšie hovoriť o dynamike systémov než o jednoduchom delení na „emocionálny“ a „racionálny“ mozog.
Pamäť je súčasťou dnešnej skúsenosti
Minulosť ovplyvňuje prítomnosť aj prostredníctvom pamäti.
Keď si udalosť vybavujeme, pracujeme s informáciami, ktoré boli uložené, s aktuálnym kontextom, významom, ďalšími skúsenosťami a tým, čo sme sa o udalosti dozvedeli neskôr.
Autobiografická pamäť je preto dynamická. Obsahuje presné prvky skúsenosti aj rekonštrukciu, inferencie a niekedy chyby.
Experimentálny výskum opakovane ukazuje, že informácie získané po udalosti môžu ovplyvniť jej neskoršie vybavenie.
Pocit úplnej istoty a historická presnosť spomienky sú dve rozdielne vlastnosti.
„Toto je moja skúsenosť“
V terapeutickej práci má táto veta veľký význam.
Ak človek cíti strach, strach je prítomnou súčasťou jeho skúsenosti.
Ak cíti napätie v bruchu, napätie je aktuálnou telesnou skúsenosťou.
Ak sa objaví myšlienka „tento človek ma odmieta“, aj táto myšlienka je reálne prítomná v psychickom dianí.
Otázka, či druhý človek skutočne odmieta, však patrí do ďalšej roviny. Tam môžeme získavať nové informácie, pýtať sa, pozorovať správanie a svoju interpretáciu aktualizovať.
Rešpekt k skúsenosti a zvedavosť voči jej interpretácii môžu existovať súčasne.
Minulosť vytvára očakávania
Opakované skúsenosti formujú učenie.
Ak určitý druh situácie v minulosti často prinášal kritiku, odmietnutie alebo ohrozenie, podobné okolnosti môžu neskôr rýchlo aktivovať pozornosť, telesnú pripravenosť a očakávanie určitého výsledku.
Rovnaký princíp funguje aj pri skúsenostiach podpory, zvládnutia, dôvery a bezpečného kontaktu.
Učenie teda vytvára mapy, ktoré nám pomáhajú orientovať sa. Nová skúsenosť potom môže tieto mapy potvrdiť, spresniť alebo postupne aktualizovať.
Toto je presnejší rámec než predstava, že konkrétna reakcia automaticky odhaľuje jednu udalosť alebo jednu príčinu z minulosti.
Telo prináša dáta, ktorým dávame význam
Telesný signál je dôležitou informáciou. Jeho význam vzniká v kontexte.
Zrýchlený tep môže sprevádzať strach, vzrušenie, fyzickú záťaž, kofeín, horúčku alebo radostné očakávanie.
Napätie v bruchu môže mať emocionálny význam a zároveň môže súvisieť s trávením, únavou, polohou tela alebo ďalšími fyziologickými procesmi.
Interoceptívna pozornosť nám umožňuje zachytiť, čo sa v tele deje. Kontext pomáha skúmať, čo daný signál môže znamenať.
Čo teda znamená „pravda skúsenosti“?
Užitočné je oddeliť dve rôzne otázky.
Prvá znie: Čo práve prežívam?
Druhá: Čo z môjho prežívania môžem usudzovať o príčine, druhom človeku alebo vonkajšej situácii?
Prvá otázka smeruje k fenomenológii, teda k tomu, ako sa skúsenosť javí z pohľadu človeka, ktorý ju prežíva.
Druhá smeruje k poznávaniu sveta. Tu vstupujú dôkazy, ďalšie perspektívy, komunikácia, meranie a možnosť svoje závery aktualizovať.
Subjektívnu skúsenosť môžeme plne rešpektovať a zároveň zostať otvorení otázke, čo presne ju vytvorilo a čo nám hovorí o vonkajšej realite.
Skúsenosť ako okno
Páči sa mi metafora okna.
Cez sklo niečo skutočne vidíme. Zároveň jeho farba, svetlo, uhol pohľadu a stopy predchádzajúcich dní ovplyvňujú podobu obrazu, ktorý sa pred nami objaví.
Cieľom preto nemusí byť nájsť dokonale čistý, absolútne neutrálny pohľad.
Môžeme rozvíjať schopnosť všimnúť si samotné okno: svoje očakávania, emócie, telesné reakcie, spomienky a príbehy.
Keď ich dokážeme rozlíšiť, získavame väčší priestor pre zvedavosť, nové informácie a vedomú voľbu.
- Čo priamo pozorujem? Čo som videl, počul alebo čo sa objektívne stalo?
- Čo sa deje v mojom tele? Aké vnútorné signály práve zachytávam?
- Čo cítim? Aká emócia alebo kombinácia emócií sa objavuje?
- Aký význam tomu dávam? Aká interpretácia alebo očakávanie sa práve vytvorilo?
- Čo by mi pomohlo spresniť obraz? Akú otázku, informáciu alebo ďalšiu perspektívu môžem priniesť?
Od automatického záveru k širšej skúsenosti
V terapeutickej práci má rozlišovanie týchto vrstiev praktický význam.
Človek môže zostať v kontakte so svojím telom a emóciou a zároveň skúmať príbeh, ktorý sa k nim pripojil.
Niekedy sa ukáže, že interpretácia veľmi presne zachytila situáciu.
Inokedy nové informácie otvoria širší obraz.
A niekedy je samotné rozlíšenie medzi pocitom, myšlienkou, spomienkou a faktom významným posunom.
Skúsenosť sa tak môže stať priestorom pre poznávanie, namiesto pevného záveru o tom, kto sme a aký musí byť svet.
Ktorú časť svojej dnešnej skúsenosti dokážem priamo pozorovať?
Kde už pridávam význam alebo vysvetlenie?
Čo v mojom pohľade prináša predchádzajúca skúsenosť?
Aká ďalšia interpretácia by mohla byť tiež možná?
Čo by mi pomohlo vidieť situáciu presnejšie a zároveň zostať v kontakte so sebou?
Priestor pre skúmanie vlastnej skúsenosti
Individuálne sedenie vytvára priestor spomaliť a rozlišovať telesný vnem, emóciu, spomienku, interpretáciu a aktuálnu situáciu. Tak môže vzniknúť viac jasnosti, flexibility a vedomej voľby.
Spoznať individuálnu spoluprácu
Vnímanie a očakávania
Trends in Cognitive Sciences, 22(9), 764–779. DOI: 10.1016/j.tics.2018.06.002. PMID: 30122170. Prehľad výskumu o tom, ako predchádzajúce očakávania ovplyvňujú percepčné spracovanie.
Predictive processing
Topics in Cognitive Science. DOI: 10.1111/tops.12704. PMID: 37899002. Súčasný úvod do predictive coding, Bayesian inference a active inference.
Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 157, 105473. DOI: 10.1016/j.neubiorev.2023.105473. PMID: 38030100. Kritický prehľad empirickej podpory a otvorených otázok konkrétnych predictive-processing modelov.
Interocepcia
Biological Psychiatry: Cognitive Neuroscience and Neuroimaging, 3(6), 501–513. DOI: 10.1016/j.bpsc.2017.12.004. PMID: 29884281. Konsenzuálny rámec vnímania, interpretácie a integrácie vnútorných telesných signálov.
Emócie a hodnotenie situácie
Psychological Bulletin, 150(12), 1440–1471. DOI: 10.1037/bul0000452. PMID: 39404856. Meta-analýza 2 634 efektov z 309 štúdií skúmajúca vzťah medzi hodnotením situácie a emocionálnym prežívaním.
Neuroveda emócií
Trends in Cognitive Sciences, 21(5), 357–371. DOI: 10.1016/j.tics.2017.03.002. PMID: 28363681. Sieťový pohľad na emócie namiesto jednoduchého priraďovania psychologických funkcií jednotlivým oblastiam mozgu.
Pamäť a rekonštrukcia
Memory, Mind & Media. PMID: 36125799. O autobiografickej pamäti ako dynamickom procese, ktorý kombinuje epizodické detaily, inferencie, sociálny kontext a priebežnú aktualizáciu významu.
Journal of Experimental Psychology: Learning, Memory, and Cognition, 52(7), 1225–1241. DOI: 10.1037/xlm0001529. PMID: 41021526. Súčasná replikácia klasického misinformation effect ukazujúca citlivosť epizodickej pamäti na informácie získané po udalosti.