Dotyk vedomej a nevedomej mysle

Veľká časť toho, čo ovplyvňuje naše prežívanie a konanie, prebieha mimo aktuálneho vedomého uvedomenia. Vnímame, učíme sa, vytvárame asociácie, reagujeme telom a predvídame ďalší okamih ešte skôr, než dokážeme celý proces pomenovať slovami.

To, čo zvykneme nazývať vedomou a nevedomou mysľou, preto môžeme chápať ako dva užitočné pojmy pre rôzne vrstvy jednej živej skúsenosti.

Vedomé uvedomenie nám umožňuje reflektovať, pomenovávať, plánovať a cielene usmerňovať pozornosť. Súčasne prebieha množstvo procesov, ktoré ovplyvňujú naše vnímanie, správanie, telesné reakcie a rozhodovanie mimo aktuálneho vedomého poľa.

Dva jazyky pre jednu ľudskú skúsenosť

V duchovnej rovine môžeme človeka vnímať ako bytosť, ktorá prežíva svoju cestu prostredníctvom ľudského tela.

V empirickej rovine môžeme skúmať, ako nervový systém spracúva podnety, ako vzniká vedomé uvedomenie, ako sa vytvárajú spomienky a ako skúsenosť mení naše budúce reakcie.

Tieto dva jazyky môžu existovať vedľa seba. Jeden prináša filozofický a existenciálny význam. Druhý opisuje pozorovateľné psychologické a biologické procesy.

Čo je tranz?

Slovo tranz sa používa v rôznych významoch. V kontexte hypnózy sa odborná definícia sústreďuje najmä na zameranú pozornosť, znížené periférne uvedomovanie a zvýšenú schopnosť reagovať na sugesciu.

Dôležitú úlohu pritom zohrávajú individuálne rozdiely v hypnotickej sugestibilite aj charakter konkrétnej sugescie.

Každodenné skúsenosti hlbokého ponorenia do knihy, filmu, hudby, tvorby alebo pozorovania prírody môžu pripomínať niektoré aspekty absorpcie a sústredenej pozornosti.

Sú užitočnou analógiou, ktorá nám približuje, ako sa môže zmeniť rozloženie pozornosti a subjektívne vnímanie času.

Jazyk obrazov, metafor a sugescie

Slová dokážu meniť spôsob, akým smerujeme pozornosť a interpretujeme skúsenosť.

Keď si predstavíme teplo v rukách, pohyb, farbu, krajinu alebo určitý telesný pocit, pracujeme so schopnosťou mozgu vytvárať vnútorné reprezentácie.

Hypnotická sugescia môže túto schopnosť cielene využívať a ovplyvňovať percepciu, pozornosť, telesnú skúsenosť, pocit agency a v určitých podmienkach aj bolesť.

Súčasná veda ponúka viacero modelov, ktoré vysvetľujú, ako hypnotická sugescia funguje. Výskum zatiaľ podporuje pluralitu mechanizmov viac než jednu univerzálnu teóriu.

Čo nám hovorí mozgová aktivita počas hypnózy

Výskum pomocou EEG a zobrazovacích metód ukazuje, že hypnóza môže byť sprevádzaná zmenami aktivity a funkčného prepojenia mozgových sietí.

Theta aktivita patrí medzi často skúmané koreláty hypnotickej sugestibility a hypnotických stavov. Niektoré štúdie zaznamenali jej zvýšenie a ďalšie výsledky ukazujú, že obraz závisí od hypnotizability, úlohy, spôsobu indukcie aj metodiky merania.

Presnejší obraz preto vzniká zo sledovania dynamiky viacerých sietí a individuálnych rozdielov, než z jednej frekvencie, ktorá by sama určovala „stav tranzu“.

Theta vlny teda môžeme vnímať ako jeden z možných neurofyziologických korelátov, zatiaľ čo samotná hypnotická skúsenosť zostáva komplexným javom.

Skúsenosť môže pôsobiť aj mimo vedomej spomienky

Jedným z dôležitých pojmov je implicitná pamäť a širšie implicitné učenie.

Minulá skúsenosť môže ovplyvňovať neskoršie správanie, vnímanie, zručnosti alebo reakcie aj vtedy, keď si človek vedome nevybavuje konkrétnu epizódu učenia.

Implicitná pamäť zároveň predstavuje širšiu skupinu procesov. Výskum ju opisuje prostredníctvom distribuovaných mechanizmov učenia a plasticity, nie ako jeden oddelený sklad spomienok.

Čo znamená veta „telo si pamätá“?

V somatickom jazyku často používame vetu „telo si pamätá“.

Ako metafora môže veľmi dobre zachytiť skúsenosť, pri ktorej telo reaguje skôr, než človek vedome rozpozná súvislosť so svojou minulosťou.

Odborný jazyk túto skúsenosť opisuje prostredníctvom asociatívneho učenia, podmieňovania, motorických návykov, autonómnych reakcií, interocepcie, pozornosti a rôznych pamäťových procesov.

Svalové napätie, dych, tep či držanie tela môžu byť súčasťou aktuálnej naučenej reakcie. Spomienkový proces pritom vzniká v rozsiahlych nervových systémoch.

Pamäť je živý rekonštruktívny proces

Pri práci s vnútornými obrazmi, asociáciami a spomienkami je dôležité zachovať epistemickú presnosť.

Ľudská pamäť je rekonštruktívna. Pri vybavovaní pracuje s uloženými prvkami skúsenosti, aktuálnym kontextom, významom, očakávaniami a novými informáciami.

Obraz alebo telesný pocit, ktorý sa objaví počas tranzu, môže mať pre človeka veľký psychologický význam.

Jeho subjektívna intenzita však sama neurčuje historickú presnosť konkrétnej udalosti. Presnosť autobiografickej spomienky je samostatná otázka, pri ktorej má hodnotu nezávislé overenie.

Sugestívne otázky, opakovaná imaginácia a určitý spôsob spätnej väzby môžu meniť presvedčenie človeka o minulosti aj jeho istotu v spomienke.

Terapeutická práca môže rešpektovať význam vnútorného obrazu a zároveň ponechať jeho historickú presnosť otvorenú overeniu.

Dych ako cesta k zmene vnútorného stavu

Dych vytvára zaujímavé spojenie medzi procesmi, ktoré prebiehajú automaticky, a tými, ktoré vieme cielene ovplyvňovať.

Systematické prehľady pomalého dýchania opisujú zmeny v kardiorespiračnej regulácii, variabilite srdcovej frekvencie a subjektívnom prežívaní relaxácie či aktivácie.

Mechanizmy zahŕňajú vzájomné prepojenie dychu, srdcového rytmu, baroreflexu, autonómnej regulácie a centrálneho nervového systému.

Pomalší dych môže preto vytvoriť podmienky, v ktorých človek ľahšie vníma vlastné telo, pozornosť a vnútorné obrazy.

Tempo dychu môže zostať jemné a prispôsobené aktuálnemu stavu. Pre niekoho prináša príjemné spomalenie, iný človek môže viac oceniť prirodzené dýchanie a orientáciu v okolí.

Bezpečie ako skúsenosť, ktorá vzniká v kontexte

Pri hlbšom skúmaní vnútorného sveta má význam prostredie, tempo a kvalita vzťahu.

Hlas, výraz tváre, spôsob vedenia rozhovoru, rešpekt k hraniciam a možnosť voľby ovplyvňujú, ako človek dané stretnutie prežíva.

Živé ľudské stretnutie prináša priebežnú spätnú väzbu. Jeden človek reaguje na druhého a proces sa môže meniť podľa toho, čo sa objavuje práve teraz.

Táto reciprocita je jednou z kvalít, ktoré robia vzťahovú prácu odlišnou od samotného prijímania informácií.

Tranz ako priestor skúmania

Tranz môže vytvoriť podmienky pre užšie zameranie pozornosti, intenzívnejšiu imagináciu, prácu s metaforou a skúmanie telesných pocitov.

Jeho hodnota môže spočívať v rozšírení spôsobov, akými človek kontaktuje svoju skúsenosť.

Namiesto predstavy jednej skrytej pravdy uloženenej v „nevedomí“ môžeme hovoriť o živom procese, v ktorom sa stretávajú aktuálne vnemy, pamäť, asociácie, očakávania, predstavivosť a význam.

Cieľom je väčšia orientácia v skúsenosti, nie hľadanie dokonalej skrytej nahrávky minulosti.

Dotyk vedomého a nevedomého

Hranica medzi tým, čo si práve uvedomujeme, a tým, čo ovplyvňuje našu skúsenosť mimo vedomej pozornosti, je pohyblivá.

Pocit, ktorý bol pred chvíľou iba telesným napätím, môže dostať meno. Automatická reakcia sa môže stať predmetom zvedavosti. Starý návyk môže vstúpiť do priestoru vedomej voľby.

A práve tam môže vzniknúť jeden z najzaujímavejších momentov práce so sebou: skúsenosť, ktorá nás doteraz viedla automaticky, sa stáva niečím, čo môžeme pozorovať, skúmať a postupne integrovať.

Raasti Havala

Somatická práca · sebapoznanie · integrácia